Написи, размислувања и разбиени теории од dedanoe

  • Креатор на темата Креатор на темата dedanoe
  • Време на започнување Време на започнување
мене ми одговара да инкасирам по ено еуро од секој хјуман (дед-ор-алајв) фром њутн тил денес. О-хо-Хо-хо-Хо!!! :vozbud:
 
Абе Деданое,затоа Господ ја измислил нулата како најголем побивач на ерорите.
Ако има ерор,било која праволиниска или неправолиниска функционалност зависна од време ќе јави грешка кај нулата.
Ама...не јавува:)
Затоа денес возиме Мерцедеси,користиме Интернет и правиме Атомски бомби.
 
господ не ја измислил нулата ами индиците ја измислиле. нулата не е најголем побивач на ерори ами е сал синоним за баланс наспроти бескрајот кој е синоним за хаос под услов да плус еден е протет а минус еден антитет. дали можда мислиш на ерор како вредност на функција зависна од време во момент t0=0sec? таа вредност физичарите ја нарекуваат почетна вредност на функцијата а не ерор. али супер ако сакаш и на оваа тема (кинетика) имам што да соборујем.
 
елиминирање на њутновата диференцијална кинетика

ми треба фидбек на оваа тема за да знам кај му се болните точки на њутн. артиклот е прикачен... како вовед:

dx=Vdt go izostavue tdV i to najverojatno oti dV=0 sho vo sloboden prevod znachi da V=V1=V2=const pa zato integral(dx) = V integral(dt) <=>

(x2 - x1 = V2 t2 - V1 t1) ili (x2 = V2 t2 istokako x1= V1 t1)
po index (x2 = V2 t2 istokako x1= V1 t1) se razbia na x = Vt
nemoze da staish t0=0s i da dobiesh x=x0+Vt oti togaj i x0=0m ta pak x = Vt
sho znachi x vo metri ne e funkcija sal od t vo sekundi oti x=f(V, t)=Vt
vo toj sluchaj Tajloroviot diferencijalen red na x=f(t) e kompletno nekorisen.

:nenene::nenene::nenene:, ai chaos!!
 

Attachments

ми треба фидбек на оваа тема за да знам кај му се болните точки на њутн. артиклот е прикачен... како вовед:

dx=Vdt go izostavue tdV i to najverojatno oti dV=0 sho vo sloboden prevod znachi da V=V1=V2=const pa zato integral(dx) = V integral(dt) <=>

(x2 - x1 = V2 t2 - V1 t1) ili (x2 = V2 t2 istokako x1= V1 t1)
po index (x2 = V2 t2 istokako x1= V1 t1) se razbia na x = Vt
nemoze da staish t0=0s i da dobiesh x=x0+Vt oti togaj i x0=0m ta pak x = Vt
sho znachi x vo metri ne e funkcija sal od t vo sekundi oti x=f(V, t)=Vt
vo toj sluchaj Tajloroviot diferencijalen red na x=f(t) e kompletno nekorisen.

:nenene::nenene::nenene:, ai chaos!!

Горе викаш дека dv = 0, шо во слободен превод значи дека v е константа (не се менува), шо значи дека единствена променлива е t, шо во превод значи x = f(t).

dv != 0 => x = f(v,t)
 
ako edna golemina e restriktirana na konstanta toa ne i zabranuva na nekoja funkcija da prodolzi da zavisi od nea t.e. ako vo x = Vt; V sme go limitirale na 5m/s toa ne znachi deka ponataka x = t ami x prodolzue da e Vt so naznaka V = const = 5m/s. dali e ludolfovoto pi konstanta? da! dali alpha izrazeno ko (2k pi) ne zavisi od pi? ne, oti bez pi bi bilo sosem drugo!
 
ako edna golemina e restriktirana na konstanta toa ne i zabranuva na nekoja funkcija da prodolzi da zavisi od nea t.e. ako vo x = Vt; V sme go limitirale na 5m/s toa ne znachi deka ponataka x = t ami x prodolzue da e Vt so naznaka V = const = 5m/s. dali e ludolfovoto pi konstanta? da! dali alpha izrazeno ko (2k pi) ne zavisi od pi? ne, oti bez pi bi bilo sosem drugo!

Не е точно тоа што го напиша. Еве еден школски пример:
земи ја правата y = mx + b.
Точно е ако напишеш f(m,x,b) = mx + b?
Се разбира дека не, тоа и мало дете го знае.

2*к*пи е формула. Пи е константа. Кажи на некој дека обем или плоштина на круг зависи од пи и ке ти се смее.
 
ako vo ravenkata y=mx+b; m, x, b se vo domen na realnite broevi togash taa ravenka ne e ravenka na prava ami e ravenka na kriva od vtor stepen oti monomot (mx) kako najvisok po stepen e od vtor stepen. ponataka za da y e zavisno samo od x (primer vo y=2x+5) treba x i y da se chisti kachestva bez kvaliteti t.e. bez edinici merki oti toa go diktira 5kata koja nema counterparts. predmet na mojto sporenje e recimo ravenkata x=f(t)=1+2t+3t^2; kade 't' se meri so sekundi a 'x' vo metri. toa sho fizicharite go pravat a nesmeat da go pravat e izrazuvanje samo na kolichinata na 'x' kako funkcija od kolichinata na 't' nezavisno od edinicite merki. zavisno od edinicite merki 1 ne bi mozelo da se sobere so 2t ili 2t so 3t^2 a za rezultiranje na celata suma vo metri da ne prajme muabet. kinetikata moze sal privremeno da se pofali so ravenkata x=Vt=at^2=... ali mnogu nabrzo i (s)permanentno da se posrami oti ovaa ravenka e prekumerna komplikacija od tipot "voveduvane dve nepoznati so cel da se objasni samo edna" (ma daj, tao e suvishno). L = 2 R pi; se veli deka e dolzina na kruznica so radius R i P=pi R^2 e ploshtina na krug so radius R. vo dvata primeri pi=3.14 e zaobigeno kako konstantno ko demek se podrazbira. toa sho ti e naum e ovie L i P ne zavisat od mnogu i razlichni vrednosti na pi ami zavisat samo od edna konkretna. ako ne znaesh nitu edna vrednost na pi mozesh li egzaktno da gi odredish ovie L i P? Ti mozesh da kazes deka L e proporcionalno so 2R ili P so R^2 ali vo toj sluchaj ne zborish za nivnite konkretni vrednosti. :toe: vistina e deka "8 > 1" ama tao ne e tochno!!
 
ako vo ravenkata y=mx+b; m, x, b se vo domen na realnite broevi togash taa ravenka ne e ravenka na prava ami e ravenka na kriva od vtor stepen oti monomot (mx) kako najvisok po stepen e od vtor stepen. ponataka za da y e zavisno samo od x (primer vo y=2x+5) treba x i y da se chisti kachestva bez kvaliteti t.e. bez edinici merki oti toa go diktira 5kata koja nema counterparts. predmet na mojto sporenje e recimo ravenkata x=f(t)=1+2t+3t^2; kade 't' se meri so sekundi a 'x' vo metri. toa sho fizicharite go pravat a nesmeat da go pravat e izrazuvanje samo na kolichinata na 'x' kako funkcija od kolichinata na 't' nezavisno od edinicite merki. zavisno od edinicite merki 1 ne bi mozelo da se sobere so 2t ili 2t so 3t^2 a za rezultiranje na celata suma vo metri da ne prajme muabet. kinetikata moze sal privremeno da se pofali so ravenkata x=Vt=at^2=... ali mnogu nabrzo i (s)permanentno da se posrami oti ovaa ravenka e prekumerna komplikacija od tipot "voveduvane dve nepoznati so cel da se objasni samo edna" (ma daj, tao e suvishno). L = 2 R pi; se veli deka e dolzina na kruznica so radius R i P=pi R^2 e ploshtina na krug so radius R. vo dvata primeri pi=3.14 e zaobigeno kako konstantno ko demek se podrazbira. toa sho ti e naum e ovie L i P ne zavisat od mnogu i razlichni vrednosti na pi ami zavisat samo od edna konkretna. ako ne znaesh nitu edna vrednost na pi mozesh li egzaktno da gi odredish ovie L i P? Ti mozesh da kazes deka L e proporcionalno so 2R ili P so R^2 ali vo toj sluchaj ne zborish za nivnite konkretni vrednosti. :toe: vistina e deka "8 > 1" ama tao ne e tochno!!

Црвеното го прочитав и застанав...Знаеш што е смешно? Што стварно мислев дека имаш барем некаква претстава за што зборуваш. Со среќа со теориите и остани ми поздравен =)
 
ako moze sal da dodadam vistinski primer za ravenka na prava:

(y-y1) / (y1-y2) = (x-x1) / (x1-x2)

ovoj tip na ravenka na prava e nezavisen od edinici merki i pritoa pravata definirana so ovie (x, y) minue niz tockite (x1, y1) i (x2, y2). cak sho vishe site golemini tuka moze da se zemat ko vektori vo N dimenzii ili cak i matrici vo NxN dimenzii. tajnata vo ovaa ravenka e sho istata e svoevidna implementacija na zakonot za lost oti ravenkata lesno se dovedue vo forma: dx1 dy2 = dy1 dx2.
 
ako vo ravenkata y=mx+b; m, x, b se vo domen na realnite broevi togash taa ravenka ne e ravenka na prava ami e ravenka na kriva od vtor stepen oti monomot (mx) kako najvisok po stepen e od vtor stepen. ponataka za da y e zavisno samo od x (primer vo y=2x+5) treba x i y da se chisti kachestva bez kvaliteti t.e. bez edinici merki oti toa go diktira 5kata koja nema counterparts. predmet na mojto sporenje e recimo ravenkata x=f(t)=1+2t+3t^2; kade 't' se meri so sekundi a 'x' vo metri. toa sho fizicharite go pravat a nesmeat da go pravat e izrazuvanje samo na kolichinata na 'x' kako funkcija od kolichinata na 't' nezavisno od edinicite merki. zavisno od edinicite merki 1 ne bi mozelo da se sobere so 2t ili 2t so 3t^2 a za rezultiranje na celata suma vo metri da ne prajme muabet. kinetikata moze sal privremeno da se pofali so ravenkata x=Vt=at^2=... ali mnogu nabrzo i (s)permanentno da se posrami oti ovaa ravenka e prekumerna komplikacija od tipot "voveduvane dve nepoznati so cel da se objasni samo edna" (ma daj, tao e suvishno). L = 2 R pi; se veli deka e dolzina na kruznica so radius R i P=pi R^2 e ploshtina na krug so radius R. vo dvata primeri pi=3.14 e zaobigeno kako konstantno ko demek se podrazbira. toa sho ti e naum e ovie L i P ne zavisat od mnogu i razlichni vrednosti na pi ami zavisat samo od edna konkretna. ako ne znaesh nitu edna vrednost na pi mozesh li egzaktno da gi odredish ovie L i P? Ti mozesh da kazes deka L e proporcionalno so 2R ili P so R^2 ali vo toj sluchaj ne zborish za nivnite konkretni vrednosti. :toe: vistina e deka "8 > 1" ama tao ne e tochno!!
Сигурно?

Ох. А од кај заклучи дека во реална физичка равенка слободниот член не би имал единица? Y[m] = Ax[m] + C[m]. Не мешај појмови.

Тоа ти е точно. Ама сепак, во математичка равенка кога се работи со бездимензионални променливи т.е. без единици, мубатот е вон логика.
Ај назад на математика. Стварно. Или треба да ти докажам како од L се преминува во P со користење на интеграл?

Се на се, постот ти е безвеза.

ako moze sal da dodadam vistinski primer za ravenka na prava:

(y-y1) / (y1-y2) = (x-x1) / (x1-x2)

ovoj tip na ravenka na prava e nezavisen od edinici merki i pritoa pravata definirana so ovie (x, y) minue niz tockite (x1, y1) i (x2, y2). cak sho vishe site golemini tuka moze da se zemat ko vektori vo N dimenzii ili cak i matrici vo NxN dimenzii. tajnata vo ovaa ravenka e sho istata e svoevidna implementacija na zakonot za lost oti ravenkata lesno se dovedue vo forma: dx1 dy2 = dy1 dx2.

Ајт да решаваме:

(y-y1) / (y1-y2) = (x-x1) / (x1-x2)

y-y1 = [(x-x1)(y1-y2)] / (x1-x2)
y= x *(y1-y2) / (x1-x2) + { y1- x1 * (y1-y2) / (x1-x2) }

Ако замениме:
(y1-y2)/(x1-x2) = A
y1 - x1 * (y1-y2) / (x1-x2) = B

Следува дека:

y = Ax + B

Ајде оди спиј.
 
Деданое, што е целава финта со свастиката, омот и давидовата ѕвезда у квантна механика или што и да е ?!
и дај ако можеш објасни повеке за ова што за што е ... јас ништо не сватив од тие матриците на почетокот.
На повидок е некоја нова теорија или некоја нова будала ...:uvo:
 
Сигурно?

Ох. А од кај заклучи дека во реална физичка равенка слободниот член не би имал единица? Y[m] = Ax[m] + C[m]. Не мешај појмови.

Тоа ти е точно. Ама сепак, во математичка равенка кога се работи со бездимензионални променливи т.е. без единици, мубатот е вон логика.
Ај назад на математика. Стварно. Или треба да ти докажам како од L се преминува во P со користење на интеграл?

Се на се, постот ти е безвеза.
(Y[m] = Ax[m] + C[m]) / [m] <=> Y = Ax + C; pa kvalitativno C mora da e od ist tip so Y a A treba da e od tip (Y/x) t.e. vo konkreten primer ako x e kolichina krushki a Y e iznos denari (krushki i denari ne se isto) togash C mora da e kusur vo denari a A da e cena od tip denar za krushka.

shom znaesh integrali:
P = int_(0[m])^(R[m]) {int_(0[rad])^(2pi[rad]){r dr dA}} =
0.5(R[m])^2 2(pi[rad]) = (R[m])^2 (pi[rad]).
kazi mi kai se gubi [rad]?
 
(Y[m] = Ax[m] + C[m]) / [m] <=> Y = Ax + C; pa kvalitativno C mora da e od ist tip so Y a A treba da e od tip (Y/x) t.e. vo konkreten primer ako x e kolichina krushki a Y e iznos denari (krushki i denari ne se isto) togash C mora da e kusur vo denari a A da e cena od tip denar za krushka.

Значи:
x - крушки
Y - денари
C - денари
А - денар/крушка (денари за крушка, нели)

Y=Ax + C во нашиве тезгарски димензии би било
денар = (денар/крушка)*крушка + денар
Каде е проблемот?
Не измислувај математики.

Едитирано, се изгубив во крушките и денарите, па глупост напишав :)
 

Kajgana Shop

Back
На врв Bottom