Ресен и ресенското јаболче

Член од
4 ноември 2012
Мислења
137
Поени од реакции
53

.Sky.

Заменик министер без титула
Член од
15 февруари 2013
Мислења
6.857
Поени од реакции
7.241
Ресанско јаболко најмногу обожавам просто поубаво јаболко до сега немам јадено :love:
 

.Sky.

Заменик министер без титула
Член од
15 февруари 2013
Мислења
6.857
Поени од реакции
7.241
ama godinava otkupot nekako slabo,ne izedoa lokalnite odkupuvaci ... POMOSH :)
Е тоа јас незнам како оди откупот и сл. но знам дека јаболката стварно вреди од ресен што е :)
 
Член од
4 ноември 2012
Мислења
137
Поени од реакции
53
thnx druze :)
--- надополнето: 27 март 2013 во 21:27 ---




Ленинова .. една од елитните населби со супер куќи :)



Верски објекти во Ресен





 

sankerce

прогресиФ
Член од
6 март 2009
Мислења
3.072
Поени од реакции
4.942
Богато градче , навидум мало али богато, само јебига кој мисли со таа глава па го снима Охрид , и само Охрид и неговата култура и историско значење. Добро и спомениците во Скопје. :)
 

Darklady

Модераторка
Член од
29 октомври 2011
Мислења
5.544
Поени од реакции
34.850
Ленинова, една од елитните населби :sneaky:

Он:
Убаво и мирно градче, еден дел од езерото (таму на кај Претор, Сливница) солидно среден (y)
Што се случи со таа португалската компанија што ќе инвестираше во Отешево?
 

CELTIK

magionicar
Член од
23 декември 2007
Мислења
2.909
Поени од реакции
839
mislis na akva pura eheheeee odamna zavrsi toa sea izrastija trnje i smreki hotelot evropa stana zmiski hotel poln e so vodni zmii koi se soncaat na nekogas elitnata terasa koja imase pogled kon ezeroto
 

Darklady

Модераторка
Член од
29 октомври 2011
Мислења
5.544
Поени од реакции
34.850
mislis na akva pura eheheeee odamna zavrsi toa sea izrastija trnje i smreki hotelot evropa stana zmiski hotel poln e so vodni zmii koi se soncaat na nekogas elitnata terasa koja imase pogled kon ezeroto
Штета :(
Хотелот Европа на времето беше фантазија, преубаво место, со прекрасна местоположба, штета е што незнаеме да си ги искористиме приликите што ни ги дала природата(n)
Некаде од ништо ќе направат нешто, а ние од нешто, ќе оставиме пустош.
 
Член од
4 ноември 2012
Мислења
137
Поени од реакции
53
Golem grad



Ostrov Golem Grad





Oteshevo pred vlez vo pozadina Galicica Albanki del (mala Prespa)



Kojnsko



Ostrov Golem Grad ,zmiski ostrov



Oteshevo pre ZOIL

Не сум знаел дека во Ресен има вакво здание. :eek::cuc:
i toa zdanie :) SARAJOT e kako iznenaduvanje na srede grad :) skoro srede

http://en.wikipedia.org/wiki/Saraj_(Resen) <<< Poveke info za toa

Ленинова, една од елитните населби :sneaky:
ami so ogled na ubavite kuki i sredeni dvorovi :)


Kotlinata Prespa e podelena na Gorna i Dolna Prespa. Gorna Prespa so pogolemiot del od Prespanskoto ezero i del od Dolna Prespa pripa|a na Republika Makedonija (op{tina Resen).Dolna Prespa so pomal del od Golemoto Prespansko ezero i Maloto Prespansko ezero vleguvaat vo sostav na Grcija i del vo Albanija nare~en "Mala Prespa".
Ova e rezultat na podelbata na Makedonija po Dvete balkanski i I tasvetska vojna.
Samata Prespa ima va`na geostrate{ka polo`ba. U{te za vreme na Rimskoto vladeewe niz Prespa pominuval poznatiot starorimski pat "Via Ignacia"(1) .Pokraj nego bile izgradeni pove}e naselbi i popatni stranici.Edna od poznatite stanici bila Skiritanija, na ~ie mesto podocna izrasnala slovenskata naselba Resen.
Niz Prespa,pokraj samoto Prespansko ezero pominuvale u{te i patot "Via Epirica"- epirskiot pat i Kosturskiot pat.
Vo VI i VII vek vo Prespa se naseluvaat slovenski plemiwa od plemenskiot sojuz Bereziti - Brsjaci.
Vo X i XI vek, za vreme na vladeeweto na Samuil,Gavril Radomir i JovanVladislav se spomnuva pokraj Prespanskoto ezero gradot Prespa, prestolnina na prvata srednovekovna makedonska dr`avaOvoj grad istovremeno bil sedi{te i na arhiepiskopot na Aftokefalnata makedonska crkva,~ie sedi{te podocna e preneseno vo Ohrid.Ovde e osnovana i prvata dr`ava na makedonskite Sloveni pod vodstvo na sinovite na knezot Nikola,~etvoricata komitopuli: David,Aron,Mojsej i Samuil. Najmladiot Samuil bil proglasen za car. Uspe{no vladeel so prvata makedonska dr`ava. .Samoilovoto carstvo se protegalo od Makedonija i cela Bugarija na istok, Tesalija, Epir i Albanija na zapad ,do Dukqa, Ra{ka,Srem i Bosna na sever.. Vladeel od 976 god do 1014 god .Taa godina bil porazen od vizantiskiot car Vasilij II vo bitkata na Belasica.Na 14000 zarobeni vojnici im bile izvbadeni o~ite,sekoj stoti imal po edno oko,Car Samoil gi pre~ekal vo Prespa i skr{en od bolka umira na 6 oktomvri 1014 god. .Dr`avata opstojuvala se do 1018 god.Vo toj period Carot Vasilij II ja izgradil tvrdinata Vasilida na Petrinska planina nad s.Evla i Konstantion pokraj zapadniot del od Prespanskoto ezero pokraj naselbata Sirhan.
Vo 1888 god vo seloto German,Dolna Prespa sega vo Republika Grcija pronajdena e nadgrobnata plo~a na Samuilovite roditeli, negoviot tatko Nikola-brsja~ki knez,majka mu Ripsimija i bratot David,a datira od 993 godina.Toa e eden od prvite pi{uvani spomenici na slovenski jazik. Momentalno se nao|a Vo Sofiskiot muzej, najverovatno prenesen vo viorot na vojnite.Od toj period na ostrovot Ahil vo maloto Prespansko ezero seu{te postoja ostatoci od Katedralnata crkva podignata od Samoil vo ~est na Sv.Ahil.
Crkvata Sv.\or|i vo seloto Kurbinovo so izvonreden fresko`ivopis od 1191 god. prestavuva eden od nekolkute biseri na srenovekovnoto slikarstvo vo Makedonija.
Prvoto spomnuvawe na Resen kako srednovekovna naselba e zabele`ano vo edna povelba na Du{anoviot zakonik od 1337 god,pod imeto Rosne.Vo eden popis od 16 vek naselbata e registrirana kako Resne.Za vreme na vladeeweto na Stefan Du{an(14 vek) istotaka kako naselbi se spomnuvaat i Jankovec Qubojno,Nakolec, Nivici, i Globo~ani i samata oblast Prespa (ribari od Prespa)Vo 18 vek so razvojot na trgovijata i zanaet~istvoto Resen prerasnuva vo mala gradska naselba.
Posle 1385 godina Prespa kako i cela Makedonija potpa|a pod turskoto - osmanlisko ropstvo_Od toj period vo gradot Resen i selata ju`no od nego se doseluva tursko naselenie.Vo 18 vek turskite feudalci od albansko poteklo, po~nale da naseluvaat i albansko naselenie. Pokraj niv vo Prespa se spomnuva i vlasite kako poseben entitet.
Vo avgust 1894 god vo Resen,pri osvetuvaweto na crkvata Sv.Kiril i Metodij, e odr`an prviot sostanok na TMRO (tajnata makedonsko odrinska revolucionerna organizacija,vo domot na nejziniot osniva~ i prv pretsedatel, resen~anecot Dr Hristo Tatar~ev. Na sostanokot vo prisustvo na 15 delegati e formiran Mesen komitet na organizacijata i zna~ajni odluki za ponatamo{na borba na makedonskiot narod za nacionalno i socijalno osloboduvawe. Podocna istata organizacija se preimenuva vo VMRO,vnatre{na Makedonska revolucionerna organizacija,
Vo Ilindenskoto vostanie 2 avgust 1903 god i Prespa dade zna~aen doprinos,preku dejstvuvaweto na nekolku vostani~ki ~eti predvodeni od resenskiot vojvoda Slavejko Arsov.Glavni borbi bile vodeni vo selata Kru{je,Evla,kaj Nakolec i German.Po zadu{uvaweto na istoto 16 prespanski sela bile izgoreni so 711 ku}i i 4182 lica ostanale bez pokriv nad glavata.
Na 3 juli 1908 god komandantot na turskiot asker vo Resen, majorot Ahmed Nijazi beg se odmetnal so svojata vojska i stanal eden od voda~ite na Mladoturskata revolucija.Vo periodot 1908-1912 god po primerot na op{tinata vo Pariz kade bil izvesno vreme na {koluvawe, Nijazi beg ja izgradil poznatata zgrada "Saraj",koja i denes prestavuva zna~ajno obele`je na gradot.
Posle dvete balkanski vojni i po zavr{uvaweto na Prvata svetska vojna Prespa ja do`ivuva svojata ta`na sudbina da bide podelena pome|u tri dr`avi,{to posebno gi pogodi `itelite na dolna Prespa zaradi toa {to ednostavno gi razdeli me|u sebe `itelite od tie sela koi dotoga{ intenzivno komunicirale me|usebno,a i rodbinski bile povrzani.
Pome|u dvete svetski vojni glavno zanimawe na naselenieto bilo zemjodelieto , sto~arstvoto i pomaku zanaet~istvoto,a od ovoj period golem del od naselenieto svojata egzistencija po~na da ja bara na pe~alba vo sosednite zemji i vo prekuokeanskite zemji.Vo ovoj period gi imame i prvite nikulci na rabotni~koto dvi`ewe vo Gorna Prespa.Na izborite vo 1920 god golem del od prespanite glasaa vo crvenata kutija t.e. za kandidatite na KPJ.Pove}emina prespanci vo 1936 god kako dobrovolci u~estvuvaa vo [panskata gra|anska vojna.
Za vreme na fa{isti~kata okupacija, Prespa do`ivea u{te edno raspar~uvawe. Severniot del so gradot Resen potpadna pod bugarska okupacija,a delot ju`no od Resen potpadna pod italijanska okupacija i priklu~en kon t.n. Golema Albanija.
U{te vo 1941 god komunistite od Prespa gi zapo~naa podgotovkite za oru`ena borba protiv okupatorite.Proletta 1942 bea formirani prvite partizanski grupi,a na 6 juli 1942 god nad s.Zlatari bil formiran Bitolsko- prespanskiot partizanski odred "Dame Gruev".
Na 2 avgust 1943 vo neposredna blizina na s.Ote{evo bilo odr`ano poznatoto Prespansko sovetuvawe,na koe prisustvuvale ~lenovite na CK na KPM glavniot {tab na NOV i POM.Tuka bile doneseni va`ni odluki za ponatamo{niot razgor na vostanieto vo Makedonija.
Golem broj prespani aktivno u~estvuvaa vo pove}e edinici na NOV na Makedonija. Definitivno Prespa svoeto osloboduvawe go do~eka na 11 septemvri 1944 god.
Vo edinicite na NOV i partizanskite odredi od Prespa u~estvuvaa 1902 borci.Od niv nositeli na "Partizanska spomenica 1941" bea 29 borci.Poetot Mite Bogoevski ,be{e proglasen za naroden heroj.Vo borbite za osloboduvawe na Makedonija zaginaa 128 borci.Poistaknati komandanti i rakovoditeli od Prespa ve~no }e bidat zapi{ani: Naum Veslievski- Ov~arot,Mite Trpovski-Vojvodata,Cvetko Uzunovski-Abas i mn.drugi.
Vo izminative 56 god.po osloboduvaweto Prespa do`ivea neviden progres na site poliwa od od op{testveniot,stopanskiot i kulturen `ivot.
 

bucio

Урбан индијанец.
Член од
8 јули 2008
Мислења
16.322
Поени од реакции
7.781
И осумнајсе пати прскано полно со хемија и канцерогени токсини.
 
Член од
4 ноември 2012
Мислења
137
Поени од реакции
53
hemija ima vo se ..ako si kontra nesto,slobodno da nejades : jabolka :
 

Итар Пејо

Слободен Радикал
Член од
10 октомври 2011
Мислења
736
Поени од реакции
660
Ова е дел од Ресен 2014?:DМногу барокно некако ми гледаo_O
 

Kajgana Shop

На врв Bottom