Според моето мислење главниот проблем окулу регулацијата на температурата со клима уред настанува кога се штеди на хардвер и се прават обиди преку софтвер да се емулира одредено парче хардвер кое ќе го изоставиме. Како последица на тоа имаме непотребни комплицирања во софтверот, а добиените резултати се дискутабилни.
So ova se složuvam vo potpolnost, 1000 % e taka.
Не сум стручен окулу клима уредите но според моети искуство со индустриски машини, можам со голема сигурност да твдам дека софтверот на клима уредите е всушност ПИД-регулатор
So ova pak ne, ne bi se složil vo potpolnost, EEV (ventil za regulacija na protok na vtečnet freon) bi možel da e so PID regulator, isto taka brzinata ili protokot na vozduh na eden ili dvata ventilatora, nekogaš se i dvata so PMW regulacija isto kako motorot na kompresorot.
Inverter klimite se stremat da ja održat zadadenata T isto kako što toa go pravi i PID regulatorot ako treba da brka zadadena T, so taa razlika što ne koristi ednostaven linearen el. greač tuku cel eden mnogu složen termodinamički proces tkn Karnotov ciklus, kade mora da pogodi vo stepen T i pritisok za pregrevanje i podladenje na freonot.
Na raspolaganje se 3-4 ntc ili ptc otpornika i dva vnatre za marenje na T ( preku T se meri i pritisokot preku poznatata Bernulieva ravenka), T koja se brka so uskladuvanje na pritisokot na gasot so promena na vrtežite na kompresorot i nadv. ventilator i protokot za raspršuvanje vo kapilarata.
Ništo nema statično se se menuva od sek vo sek.....
Promena na vrtežite se pravi na istosmeren motor bez četkici i rotorski namotki so snažni tri ili četiri para prekidački tranzistori koi vo trite ili četirite fazni statorski namotki puštaat struja so barana začestenost, ako to go pravat 20 pati vo sek motorot će se vrti vo toj ritam na frekfrencija znači 20x60 vr/ min.....
Ako korisnikot samo promeni brzina na turbinata ili T možeš da zamisliš kolkav haos nastanuva i što se treba da pegla softverot.
Koga će se vmetnat ograničuvanjata za kompresorot od pregrevanje, nedostatok na freon, dozvoleni i nedozvoleni oritisoci i T vnatre i nadvor stanuva bogami mnogu komplicirano. Tovarot e na konstruktorot koj mora se da predvidi. Mnoštvoto ovde misli deka toj što go pišuva softverot se razbira od termodinamika i se ona što ide so ova. Zatoa ne sum razbran koga kažuvam deka ne e problem da se napiše softver tuku da se definiraat site uslovi, vlezovi, izlezi, povratni vrski, a to go pravat konstruktorite.
Eve sega imaš gore dole što treba da opfati rabotata so klima uredot, dali možat da odgovorat na ova PID regulatorite.
Inače uredot ima dve matični ploči, nadvor e invertorskiot sklop za upravuvanje na motorot na kompresorot i ventilatorot, vnatre e mat. ploča so procesorot, relinjata, sklopovite za upravuvanje so motorot na turbinata i motorčinjata za perkite.