Готфрид Вилхелм Лајбниц

  • Креатор на темата Креатор на темата Thief
  • Време на започнување Време на започнување
Член од
22 јануари 2005
Мислења
980
Поени од реакции
4
Веб-сајт
forum.kajgana.com
Основни биографски белешки:
Поден е 1646 во Лајбниц, а починал 1716 година. Пишувал исклучиво на француски јазик, во тоа време јазикот на литературата, а имал и словенско потекло. Се залагал за создавање „општ математички јазик“, кој би помогнал во комуникацијата и би овозможил да нема недоразбирања помеѓу филозофите - би ги пресметале сознанијата и би се покажало што е точно. Ова е една од првите идеи на современата логика.
Измислил машина за сметање, која правела аритметички сметки и вадела квадратен корен.
Лондонската Кралска академија му укажала голема чест, но тој бил во кавга со Њутн во врска со тоа кој ја измислил инфинитезималната сметка, сметање на бескрајно мали големини.
Ја основал академијата на науките во Берлин и бил нејзин претседател.
Ги изложува идеите за помирување на протестантите и католиците, како и идејата за Обидената Европа.

Понатаму (следниве денови), делови од неговото учење и цитати од „Нови огледи за човечкиот разум“.
 
Од „Нови огледи за човечкиот разум”,
Глава 12 - „За сложените идеи”:

„Филалет. Разумот би можел да се спореди со потполно темна просторија, со само неколку отвори низ кои, однадвор, би поминувале слики на надворешно видливите предмети, така што, ако сликите продрат во оваа темна просторија, останат тука и некако бидат подредени да можат да се најдат (ако затребаат), тогаш овие простории и човечкиот разум имаат огромна сличност.”



Што мислите вие за овие (оваа) идеи на Лајбниц?
 
Da ja se slozuvam deka razumot moze da se sporedi so temna prostorija. No isto taka sekoj mislitel go tolkuva razumot, i opsto se drugo na svoj nacin. I tie najcesto se vo pravo...
 
Значи разумните луѓе имаат стаклени зидови од оваа просторија :)
 
Lajbnic rekol deka ovoj svet e najdobar od site mozni svetovi, no Sopenhauer ima pojaki dokazi i veli OVOJ SVET E NAJLOS OD SITE MOZNI SVETOVI, zatoa sto ne e prasanje dali ima poveke dobro od zlo, tuku deka ako bog e sovrsen i svetov treba da e sovrsen i deka samoto postoenje na zlo e veke golema primedba kon stavot deka svetov e delo na Sovrsen bog.Svetot mozebi e ubav za gledanje, na primer pejsazi, zalez na sonce, more i slicno, ama ima zlo, stradanje smrt. e sega bog toa ne go pravi nego lugeto, ne e toa dokaz posto tojj sto strada sto ima vrska sto strada od drugite luge ili gluposta na lugeto, vazno toa bog go dozvoluva.A toa kazuva deka bog ako go ima e nespoznatliv i ottamu ne moze da se definira kako ljubov, somilost i sl.
 
Lajbnic rekol deka ovoj svet e najdobar od site mozni svetovi, no Sopenhauer ima pojaki dokazi i veli OVOJ SVET E NAJLOS OD SITE MOZNI SVETOVI, zatoa sto ne e prasanje dali ima poveke dobro od zlo, tuku deka ako bog e sovrsen i svetov treba da e sovrsen i deka samoto postoenje na zlo e veke golema primedba kon stavot deka svetov e delo na Sovrsen bog.Svetot mozebi e ubav za gledanje, na primer pejsazi, zalez na sonce, more i slicno, ama ima zlo, stradanje smrt. e sega bog toa ne go pravi nego lugeto, ne e toa dokaz posto tojj sto strada sto ima vrska sto strada od drugite luge ili gluposta na lugeto, vazno toa bog go dozvoluva.A toa kazuva deka bog ako go ima e nespoznatliv i ottamu ne moze da se definira kako ljubov, somilost i sl.
Za Lajbnic koj go cenam kako filozof, najdobar lek e Volter, koj pak e eden od najdoblesnite i najvrvnite filozofi koi bilo koga postoele.
Barem za mene e taka, bidejki ne preteruva so tupenje vo disciplinite ontologija, logika i metafizika koi postepeno ja unistuvaat filozofijata, tuku so avtenticnite i sustinski prasanja od zivotot na covekot.
Konecno dojde vreme na postmodernata, taka sto se nadevam oti ke prestanat da im davaat prednost pred etikata, filozofskata antropologija, istorijata na filozofijata...
Nihilist ti kako filozof na individuata kakvo mislenje imas za ontologijata i slicnite na nea.
 
Voltere stvarno dobar posto i pisuval popularno i teski idei gi objasnil ubavo za da svatat site. eve na primer za site onie koi tropaat za slobodnata volja Volter dava ubav primer vo Kandid./ Koga go fakaat kandid mu vikaat biraj, imas slovbodna volja, ili sakas kursum u celo ili 100 stapa, a Volter vika a da me pustite da si odam doma??? e toa ne moze, imas izbor, biraj ili sto stapa ili kursum u celo, ubav primer kolku sme toa slobodni i kolku imame slobodna volja za koja ovde se pravat naivni ko da znaat za sto zborat.

Sto se odnesuva za ontologijata jas izlea sum ontoloski nihilist. se sto postoi e stvarno kolku sto trae a posle doaga druga stvarnost, znaci nisto ne po-stoi se tece i vo taa smisla nistoto e primarno a postoenjeto i svesta sekundarni.
 
Lajbnic rekol deka ovoj svet e najdobar od site mozni svetovi, no Sopenhauer ima pojaki dokazi i veli OVOJ SVET E NAJLOS OD SITE MOZNI SVETOVI, zatoa sto ne e prasanje dali ima poveke dobro od zlo, tuku deka ako bog e sovrsen i svetov treba da e sovrsen i deka samoto postoenje na zlo e veke golema primedba kon stavot deka svetov e delo na Sovrsen bog.Svetot mozebi e ubav za gledanje, na primer pejsazi, zalez na sonce, more i slicno, ama ima zlo, stradanje smrt. e sega bog toa ne go pravi nego lugeto, ne e toa dokaz posto tojj sto strada sto ima vrska sto strada od drugite luge ili gluposta na lugeto, vazno toa bog go dozvoluva.A toa kazuva deka bog ako go ima e nespoznatliv i ottamu ne moze da se definira kako ljubov, somilost i sl.
А што ако светот е совршен. Што ако светот треба да биде ваков, можеби Бог токму ваков и го замислил. Зошто постои зло? Можеби злото постои само во нашите глави. Ние го поимаме злото како нешто што предизвикало бол и страдање. А како ќе го поима истото Бог??? Тој неможе да умре, неможе да осети болка, страв, осаменост... и сите нешта што ние ги мразиме. Од каде Бог би знаел што е тоа зло?
Или пак можеби Бог знае дека е подобро да има колку толку зло, зошто ако би немало, би било многу полошто или пак би било невозможно да се оствари неговиот "План"?


п.с. Пиши порака во профил ако не се прашањава он топик.
 
da. pas toa go vika Lajbnic u stvari deka svetot e sovrsen i deka ne moze da bide podobar od ovoj, samo znaes koga te boli zab na primer ili koga te boli nesto, slaba uteha ti e toa sto ustvari mora tebe da ti bide loso posto taka celinata e sovrsena. Znaci moze da e svetot sovrsen ama sto iam ja od toa ako ja sum bolen???Znaci svetot e sranje e stav na covek koj zbori realno za sebe i za se sto se slucuva, a moze da e seto toa samo delce od sovrsenata celina, ama ebes celina ako mene me boli zab na primer.LESNO E DA BIDFES FILOZOF KOGHA DRUGIOT E BBOPLEN-ova e od eden film rep[lika.
 

Kajgana Shop

Back
На врв Bottom