Ваша поезија!

Joshua_Tree

Samo na minuvanje...
Член од
21 март 2010
Мислења
1.304
Поени од реакции
4.651
Prazna prisutnost


Zatvoren u formi punom kostiju i mesa
ponavljam sebi da sam živ, da me još ima
I samo vrisnem, trgnem se od običnosti
da osjetim sebe u prazninu prisutnosti

Likovi se spajaju u sliku jednog vremena
kao kolaž nestvarnih očekivanja za sreću
Tada sam volio svoje snove
nisam znao da je spavanje mala priprema za umiranje

Želje su dobile novu formu i značenje
čuvam ih u novčaniku, zajedno sa slikom voljene
Tuga od jučer jeste vesela uspomena od danas
prestaje da traži pozornost, postaje inventar za radoznale

…živjeti život do zadnjeg daha
…slušati svoje nemosti
…osjetiti sebe kao dio vječnosti
 
Член од
7 септември 2016
Мислења
19.625
Поени од реакции
34.814
il_340x270.3846640923_fj04.jpg

ХЕПТАГРАМ СИ БЕШЕ ЕДЕН

Цела вечер те чекав навлечена,
внимавам како сум облечена,
како Афродита сум целосно слечена,
но од твојот поглед спречена.

За уво ме гризна како епски драгон,
шепотејќи за некој телемитски закон,
прави што ти е волја, без љубов моја,
ми рече ти самобендисан од планета своја.

Тогаш ако моја волја е закон,
а твоја љубов под волја стои,
тогаш напразно волја моја,
хептограм ерекција нема своја,

Погледни ти телемиту беден,
на моите бутки не е твојот цеден,
мастурбација некогаш е закон мој,
кој го есапи твојот телемитски спој.

6QW9.gif
 
Член од
4 мај 2009
Мислења
2.476
Поени од реакции
5.544
Ode to the Young Arrogant Moron

(A Prologue to Sailing to Byzantium by William Butler Yeats)

In a land not too distant, there lived a fool,
A pompous ignoramus, who thought he was cool.
With a head full of air and a heart full of pride,
He strutted around, on his imaginary ride.

He wandered a bit through a few cities grand,
With glittering towers and riches at hand.
His head grew much bigger, his ego did soar,
For in his mind, he meant oh, so much more!

"Oh, look at me!" he shouted with glee,
"I've seen fancy stuff, so now admire me!"
He fantasized he was owning the land,
a narrower wit than a grain of sand.

Having no grasp of history or culture,
He acted as wiser than a seasoned vulture.
He babbled and rambled with moronic joy,
Oh how asinine was this miserable boy.

His words were hollow, and devoid of meaning,
A jumble of nonsense, forever careening.
He scoffed at the wise and mocked the learned,
For in his mind, he was the one who earned!

Most people just laughed at his arrogant claims,
They saw through his folly, his infantile games.
Glitzy pictures do not make one a king,
But merit and modesty are the truest things.

So verily pitiful was this ignorant fool,
Who believed himself oh so smart and so cool.
His ego deflated, his arrogance faded,
As wisdom and real class are never paraded.
 

Kajgana Shop

На врв Bottom