Taka e Nikola. Lesno e da se ismee covek i da mu se napravi uste edna dupka od koja sto ke krvari, no mnogu e potesko da se podade raka. Nekogas e dovolna samo edna pregratka za da pocuvstvuvame deka sme bezbedni, deka svetot pa i ne e tolku opasno mesto za ziveenje. No site sme povredeni, nikoj ne ni podal raka pa zatoa i ne znaeme da ja podademe pa se ismevame za da ne ja pogledneme sopstvenata bolka. Bev i tamu pa i uste sum. Si imam i jas svoj sarkazam samo za da ne vidam kolku se plasam i kolku me boli.... no pocnaa da se preroduvaat nekoi luge koi znaat da pomognat. Ne zboruvam za nekoj da ni go poplocuva patot, tuku dur si go poplocuvame samite tie ni se potpora so dobar zbor i pregratka koga ke se izmorime od se. Site sme dobri dusi, site imame svoja bolka i site sme so poriv da pomogneme, samo ne znaeme kako... zatoa sto za da pomogneme nekomu potrebno e da naucime prvo na sebesi da si pomogneme pa mozebi togas bi znaele kako so drugite. No sto sakam da kazam celo vreme? Vo red e covek da ne znae kako da pomogne, nikoj ne znae sekogas sto mu e potrebno na drugiot koj strada vo toj moment... no sosem e dovolno da ne se ismeva i da ne go tera da zaboravi na minatoto.. zatoa sto minatoto ne se zaborava, samo moze da se zatvorat site vrati pred lugeto, nikogas da ne se pokazat dlabokite cuvstvuva.... i sto so toa? Samo covek moze da se pocuvstvuva poosameno.