Anarchy vo Makedonija

Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Zdravo,

Jas sum od Amerika, i se izvinuvam shto ne pisham tolku dobro na makedonski.

Samo sakam da kazham, ako vi interesiraat, sum napishal edna kniga za Makedonija vo angliski shto mozhete da kupete od Amazon (i mozhete na Kindle). Se vika: "Anarchy in Macedonia: Life under the Ottomans, 1878-1912". Se pare shto dobiam od knigata kje dadam na crkvata i kultura centar na makedonskata dijaspora vo Detrojt.

Fala mnogu i pozdrav.

https://www.amazon.com/Anarchy-Macedonia-under-Ottomans-1878-1912/dp/153745188X/ref=sr_1_1?ie=UTF8&qid=1473111372&sr=8-1&keywords=sinadinoski
 

RickyLFC9

Модератор
Член од
28 март 2012
Мислења
19.565
Поени од реакции
41.147
Кажи нешто повеќе за книгата де, па и за тебе. Што си ти вака по професија, па кои ти се ингеренциите и квалификациите кои ти овозможуваат пишување на ваква книга? Знаеш, авторот е поеднакво значаен колку и неговиот напишан збор :)
 

Fringe

Скитник низ паралелни светови
Член од
24 септември 2011
Мислења
7.898
Поени од реакции
3.004
По пишувањтео овој како од арачиново ќе да е
 
Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Fringe: Smeshno, a ne sum od arachinovo. Jas sum roden vo Michigen...tatkomi e od Tetovsko majkami e od Prespansko. Izvini shto ne znam da pishuvam kako pravo makedonec kako vie. Ne sum uchen po literaturno.

Ricky: Jas sum zavrshel prvoto chetiri fakultet za anthropologija, i posle idev za skolo za Master's degree za law i government, i setne zavrshev ushte 3 godini za advokat. Za professija rabotam za edna naselba vo Vermont vo Sad za planning, zoning, land use i development review (ne znam kako da kazham na makedonski). Pred ova sum napishel edno drugo kratka kniga shto mozhes da najdesh bezplatno na ovoj link (When a Name Becomes a Game: Negotiating the Macedonian Identity) (Prvoto link koga kliknesh)

http://www.makedonika.org/whatsnew.html

Novata kniga "Anarchy in Macedonia" e za kako beshe zhivoti na Makedonskiot narod koga bevme pod Turskoto vreme. Prvoto chapter e za danoci i siromashtijata na lugjeto; vtoroto chapter e za sudijata i pravdata; tretiot chapter e za turskiot zlostorstva; chetvoriot chapter e za grcite i albancite bandati; i posledniot e za shovinizam na Blgarite, Srbite i Grcite vo ovaj vreme.
 

Let 3

The Nipple Erector
Член од
13 јули 2008
Мислења
30.896
Поени од реакции
31.268
во 90 сетите имаше еден стар битолчанец, и го снимаја за телевизија кога наполна 102 или 103 години и водителката го праша
Вие живеевте и во турско и во краљевина и во комунизам и сега во самостојна македонија, кажете кога ви беше најдобро
и тој рече - во Турско
водителката остана без зборови неколку секунди не можеше да се снајде па одвај праша... ами оти така?
- Се знаеше ред и закон, рече дедото, се знаеше кој шо треба и смее да прави, имаше ред
 
Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Vaka beshe redot: Prvo, sultanot gi kradeshe parete na lugjeto; vtoro, Muslimanite gi kradele sestri, kjerki i zheni na lugjeto; treto, Albancite gi kradele ovcite; i pak taka se pomine vremeto, sekoja godina isto po isto. Lugjeto nemale nishto, i red vo red, si pobegnale mazhite da se pechalbare pari od tugja zemja.
 
Член од
5 јуни 2015
Мислења
696
Поени од реакции
445
во 90 сетите имаше еден стар битолчанец, и го снимаја за телевизија кога наполна 102 или 103 години и водителката го праша
Вие живеевте и во турско и во краљевина и во комунизам и сега во самостојна македонија, кажете кога ви беше најдобро
и тој рече - во Турско
водителката остана без зборови неколку секунди не можеше да се снајде па одвај праша... ами оти така?
- Се знаеше ред и закон, рече дедото, се знаеше кој шо треба и смее да прави, имаше ред
Има и одговор од типот: Тогаш јас бев млад и младоста беше дел од мојот живот, затоа тогаш ми беше најдобро.
 
Член од
5 август 2016
Мислења
465
Поени од реакции
296
Vaka beshe redot: Prvo, sultanot gi kradeshe parete na lugjeto; vtoro, Muslimanite gi kradele sestri, kjerki i zheni na lugjeto; treto, Albancite gi kradele ovcite; i pak taka se pomine vremeto, sekoja godina isto po isto. Lugjeto nemale nishto, i red vo red, si pobegnale mazhite da se pechalbare pari od tugja zemja.
па нормално кога биле пички да станат да се спротистават, они бегале на печалба, што ќе донесат тука пак им го краделе и се врти во круг
македонскиот народ од главата си пати (и од немање муда)
 

Let 3

The Nipple Erector
Член од
13 јули 2008
Мислења
30.896
Поени од реакции
31.268
Има и одговор од типот: Тогаш јас бев млад и младоста беше дел од мојот живот, затоа тогаш ми беше најдобро.
денес младите повеѓе бегаат и заминуваат од тука од колку во турско
 
Член од
8 ноември 2008
Мислења
2.172
Поени од реакции
1.265
Vaka beshe redot: Prvo, sultanot gi kradeshe parete na lugjeto; vtoro, Muslimanite gi kradele sestri, kjerki i zheni na lugjeto; treto, Albancite gi kradele ovcite; i pak taka se pomine vremeto, sekoja godina isto po isto. Lugjeto nemale nishto, i red vo red, si pobegnale mazhite da se pechalbare pari od tugja zemja.
Да. Султанот крадеше парите на луѓето. Дечко, кој и да е на власт - данок мораш да плаќаш. Тогаш имало данок десеток (10%) а сега имаме ДДВ од 18%. плус имаме данок на добивка (10%), па придонеси за здравство, пензиско, струја, вода (водата барем тогаш била бесплатна), телефони, претплата за телевизиска пропаганда...
Пусто турско?!? Албанците краделе се до што ќе дојделе... АКО МОЖЕЛЕ. Селаните скоро сите имале оружје и горе-долу некако се бранеле. Денес нема крадци? Па банките те крадат повеќе од лихварите некогашни...
 
Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Shto zborvish 10%? Oni reche "10%", ama koga dojde "tax collectors" vaka reche: "Borche, ti imash 100 kilo pchenka, jas kje zemam 10%,znachi 10 kilo kje zemam." Ama Borche samo imashe 25 kilo pchenka i turcite go zede 40% od pchenkata. Taka beshe pod Turskoto vreme.

Jas ne zboruvam za deneska. Koj reche za denskoto vreme? Jas samo zboruvam za kako beshe pod Turkso i ne kako e sega. Sega e drugo -- dali e podobar ili pod losho, ne e temata na knigata shto go pishuvav i ne mozhesh da analizirash kako isto -- drugo vreme. Ova tema ne e za toa -- toa e drugo. E za kako beseh zhivote na lugjeto togash .
 
Член од
8 ноември 2008
Мислења
2.172
Поени од реакции
1.265
Shto zborvish 10%? Oni reche "10%", ama koga dojde "tax collectors" vaka reche: "Borche, ti imash 100 kilo pchenka, jas kje zemam 10%,znachi 10 kilo kje zemam." Ama Borche samo imashe 25 kilo pchenka i turcite go zede 40% od pchenkata. Taka beshe pod Turskoto vreme.

Jas ne zboruvam za deneska. Koj reche za denskoto vreme? Jas samo zboruvam za kako beshe pod Turkso i ne kako e sega. Sega e drugo -- dali e podobar ili pod losho, ne e temata na knigata shto go pishuvav i ne mozhesh da analizirash kako isto -- drugo vreme. Ova tema ne e za toa -- toa e drugo. E za kako beseh zhivote na lugjeto togash .
На “рајата“ не и бил многу полош животот отколку оној на обичните Турци. Проблемот со “турско“ бил во општата заостанатост на Турската Империја која се наоѓала во феудализам сеуште, додека сите останати релевантни општества од запад веќе добро време ја живееле индустриската револуција. Тука Турција ја изгубила битката со “Запад“ (В. Британија пред се). А ако мислиш дека “рајата“ во Англија на пример, живела подобро од рајата на Балканот - тогаш не си следел податоци за животот на запад во последните векови.
 
Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Jas ne sum rekol deka zhivotot na Makedonsite bil mnogu polosh od na Turcite vo Makedonija za sve. Ama za mnogu raboti -- danoci i sudija -- hristijanite imale poteshko zhivote. Isto taka, Muslimanite mozhel da ja zema Makedonski zheni koga sakale bez posledici. Plus toa, vo ovaa kniga ne sum sporeduvanje na razlikite na Makedoncite, Turcite i Anglicharite. Samo kazhvam eden del na istorijata na makedonskiot narod.

A ako sakash da zboruvash za kogo beshe poteshko, veruvam deka zapadnite avtori od toa vreme ne lazhele za kako poteshko beshe za Makedoncite. Sve sum staval vo knigata, ama evo od nekoja dve avtori za ova tema (izvini shto e na angliski):

Od George Abbot vo 1903: "On the whole, the Macedonian is perhaps the most heavily taxed of any peasant in the world…In short, he pays a tax on everything he buys, on everything he sells, on everything he imports, on everything he exports, on everything he carries, on everything he weighs, on everything he possesses, and on many things which he does not possess."

Abbot kazhi kako Makedoncite trebale da plakale danoci za sve stho imale i za stvari shto nemale. Ne beshe vaka vo anglija vo ovaj vreme.

Od William Curtis vo 1903: "If a Turk finds a Christian woman who pleases his fancy it is only necessary for him to have her summoned before the nearest magistrate and asked if she desires to become his wife. If she consents the marriage ceremony is performed at once. If she refuses persecution begins – not only herself, but her father, mother, brothers and sisters are arrested for fictitious offenses and thrown into prison. They may be accused of treason and shot; they may be fined the entire value of their property, and made to suffer other penalties which the Turks show great ingenuity in devising. Some women yield to save their families, and are self-condemned to spend their live in the perpetual slavery of the harem."

Curtis zboruva za kako Turcite mozhe da ja zemi koj bila zhena bez da ide u zatvor ili neshto taka. Vo ovaj vreme vo Anglija, ne beshe vakva.

Ima stotini avtori i sevdoci od zapadna evropa i amerika shto veruva deka zhivotot na Makedonecot vo ovaj vreme beshe mnogu, mnogu teshko i po-teshko od mnogu evropejci. Ovoj vreminsko period beshe mnogu losh za Makedoncite i ne trebame da mislime deka ako beshe teshko sekade za rayata i siromacite vo svetot deka ne vazhi shto napade na makedonskiot narod. Ne e laga da kazham deka beshe teshko za makedoncite, i ne e laga da recham deka beshe poteshko za Makedoncite od na druge narode vo Evropa. Toa ne znachi deka lesno beshe za drugi, ama samo deka vo ovaj period inako beshe za makedoncite. Imale mnogu narode vo Rusija, Afrika, Asia, i vo celiot svet shto imale teshko zhivote -- po teshko zhivot od Makedoncite. Ama mojta kniga i ova tema ne e za da kazham "vo Anglija beshe vaka ama vo Makedonija beshe taka." Ne. Samo kazham istorijata za teshki vreminja na Makedonskiot narod od 1878 do 1912.

Ne sakam da se argumentiram so tebe kade shto ne postoi argument ili kade nema vrska so ovaja tema. Ako pishuvam kniga za kako beshe teshko za ermencite, ne treba da rechis "a pa i beshe teshko za indijanicte, rusite, in anglicharite." Se ne treba da bide sporedba. Nekoji raboti se samostojni i ima i drugi vreminja da se sporedat i da se raspravaat za drugi analizi.
 
Член од
8 ноември 2008
Мислења
2.172
Поени од реакции
1.265
Тешките времиња од 1878 до 1912? А после? После беше убаво?
Тежок бил животот, навистина, во турско, ама во твоите ставови има доста “дупки“ (круцијални размислувања) што не ми се допаѓаат баш.
Како и да е - нека ти е честито за книгата.
 
Член од
10 септември 2016
Мислења
49
Поени од реакции
58
Koj zboruva za posle 1912 godina? Jas ne sum rekol nishto za posle 1912 -- dali beshe ubavo ili teshko ne pishuvam za toa. Ti sakash da zboruvash i da raspravash za neshto drugo. Ne znam zoshto. Mozhebi ima neshto so vashata politika ili ideologii. Ako e za toa, vi kazham deka ovaa ne e politika tema za mene. I ova ne e kniga protiv-Turci. Samo e za istoirjata na narodot vo ovaj vreme.

Ne znam kade se dupkite ako ne si prochital knigata? Jas zboruvam samo za Makedoncite vo 1878-1912 godini, i ti mi govorish za Anglija i za posle 1912 godina. Tie ne se dupki..tie se drugi argumenti shto nema vrska so ovaja tema.

Izvini shto ne se dopagaa mojte stavovi. Ako mozham da pishuvam podobro na Makedonski, togash mozhev da se objasni podobro. Ama tak e i ne mozham da najdam zborovite na Makedonski shto imam na angliiski. :)
 

Kajgana Shop

На врв Bottom