Мијачкото наречје, потекло и карактеристики!

  • Креатор на темата Креатор на темата Bratot
  • Време на започнување Време на започнување
SHQIPASSO demek bil od Ematija...
bidejki jazikot ne mu e pie (osven ukradenite zborovi od nas)
hematAla sanskrit

a bash Ematti =a prepared arsenic, so called from its being prepared in a gold cup

vo Emati matea,sprema otrov,od Bela Chemerika,tamu kade sto sega e Chemerija,.....
ematUtan2=one of the fangs of the cobra
KAPIS SHQIPASSO?

KAVKAZKO-KURDSKO-ARABSKO DETE....

zosto ve vikam KAVKAZKI KONJUSARI?
arvan horse

totalno ne pie SHQIP...
geg od "grcki kradec"

Arben e turkish....
 
Пак нема ништо освен навреди...

Ок, терај бе момченце... Не си битен да моеш да ме нервираш...

Се плашиш од одговорот. Ќе ти помогнам... ЕМАТИЈА=E MATHIA-E MADHIA... Преведно Големата... Што е Епир, E Eper, Што е ИЛИР, I Lire... Само албанскиот јазик ја има таа привилиегија при членување на зборови да се каже И лире, Е мадија, Е епер...

Да не почнам да кажувам ќе ме банираат, а нема битност толку, пошо тоа е работа на големите момци и играчи, кој со научните движења нагоре-надолу си праат реципротитетни теории... Јебига...

Со вас Македонциве имаме проблем, не градите архитектоника на вашата историја, туку се губите во повеќе теории кој не можат да се врзат. Нема малангамен карактер, и мора секако да се поништи се друго, и на крај да се каже епа немаше никој тука, само ние бевме и еве ние сме тие...

Кој зборува за романтика?:)

Ќе почекам да дојдат сериозните дискутанти, да си мењаваме тези... Со аутистички хунзи не моеме да се разбеме...
 
Chechen=naana,Albanian=nene,English=mother
Udi=Baba,Albanian=Babe,English=father
Chechen=Ysh,Albanian=Ishin,English=they where
Chechen=Shu,Albanian=Ju,English=you
Chechen=Vasha,Albanian=Vella,English=Brother
Udi=Haq,Albanian=Plak,English=Old
Udi=Kalaka,Albanian=Qytet,English=City
Udi=Bure,Albanian=Pare,English=watch
Udi=Ar,Albanian=Aq,English=many
Udi=Uxt,Albanian=Uje,English=water
Udi=Mus,Albanian=Madh,English=big
Udi=Gar,Albanian=Djal,English=son
Udi=Dilag,Albanian=Deshiroj,English=wish
Udi=Bakayn,Albanian=Behem,English=become
Chechen=Iighana,Albanian=Inatosur,English=angry
Udi=Besai,Albanian=Bej,English=make
Udi=Os,Ose,Albanian=Pas,Pasi,English=after
Chechen=Aa'kharkho,Albanian=Katundar,English=peasant
Chechen=Samoo,Albanian=Shume,English=more
Chechen=Aagan,Albanian=Eker,English=wild
Chechen=Aaara Dalan,Albanian=Jashte Dal,English=Get out
Chechen=Aaz,Albanian=Ze,English=Voice
Chechen=Baar,Albanian=Arre,English=Nut
Chechen=Bekhka,Albanian=Borxh,English=Debt,Obligation
Chechen=Bil,Albanian=Fal,English=Sorry
Chechen=Buha,Albanian=Buf,English=Owl
Chechen=Cham,Albanian=Shijshem,English=Tasty
Chechen=Yalla,Walla,Albanian=Eja,English=Come here
Chechen=Chu,Albanian=Hyj,English=get in
Chechen=Daago,Albanian=Djeg,English=burn
Chechen=Dehndi,Albanian=Gjendhe,English=Cattle
Chechen=Dain,Albanian=Drite,English=light
Chechen=Daakhan,Albanian=Djendem,English=located
Chechen=Delqa,Albanian=Dreke,English=Lunch
Chechen=Dowgha,Albanian=Djeges,English=hot
Chechen=Duq,Albanian=Aq,English=So many
Chechen=Eskar,Albanian=Ushtri,English=Army
Chechen=Ghaala,Albanian=Kala,English=Castle
Chechen=Gaalat,Albanian=Gabim,English=Mistake
Chechen=Gharlima,Albanian=Ngrirje,English=Freezing
Chechen=Goola,Albanian=Gju,English=knee
Chechen=Khalkhar,Albanian=Kercej,English=dance
Chechen=Khan,Albanian=Kohe,English=Time
Chechen=Khasbesh,Albanian=Kopesht,English=Garden
Chechen=Kheeda,Albanian=Qetem,English=Cut
Chechen=Khena,Albanian=Kohe,English=weather
Chechen=Khila,Albanian=Qene,English=been
Chechen=Khilam,Albanian=Kam,English=have
Chechen=Kog,Albanian=Kembe,English=Leg,foot:nesvest::nesvest:

:jaj::jaj::jaj::jaj:
 
И не јади за Арбан, не фрлај камења шо можат по гла да те манат...
Затоа што, Византискиот Хроничар Halkokondili-Халкокондил, кажува дека: "Овие јунаци што се викаат Арбани, се Македонски народ"...

Не јади бе, ми е мака да преведувам и да куцам текстови, извештаи, автори, археолози, лингвисти, кој остај тоа што ќе докажам староседелство и најстар народ на Балканот, туку ќе ти докажам дека си и ти дојден тука од курле мадле планини и места кој биле наши... Сакаш етимолошки, сакаш исторски, сакаш архолошки, сакаш генетски, АБЕ КАКО САКАШ!
Не сакам да ја играм вашата глупава и проста политика, и заложби, ЦЕЛ СВЕ ПОТЕКНУВА ОД НАС, оти е прозаично, тоа е Славјански синдром, а не древен и прастар од каде што потекнуваме ние.

Ќе те научев, ама не вредиш, ќумбе си, не вреди човек да се нервира и побива со тебе. Доволно е што те удостојувам со риплеј постови:)

Ајт сега, требисе...

Chechen=naana,Albanian=nene,English=mother
Udi=Baba,Albanian=Babe,English=father
Chechen=Ysh,Albanian=Ishin,English=they where
Chechen=Shu,Albanian=Ju,English=you
Chechen=Vasha,Albanian=Vella,English=Brother
Udi=Haq,Albanian=Plak,English=Old
Udi=Kalaka,Albanian=Qytet,English=City
Udi=Bure,Albanian=Pare,English=watch
Udi=Ar,Albanian=Aq,English=many
Udi=Uxt,Albanian=Uje,English=water
Udi=Mus,Albanian=Madh,English=big
Udi=Gar,Albanian=Djal,English=son
Udi=Dilag,Albanian=Deshiroj,English=wish
Udi=Bakayn,Albanian=Behem,English=become
Chechen=Iighana,Albanian=Inatosur,English=angry
Udi=Besai,Albanian=Bej,English=make
Udi=Os,Ose,Albanian=Pas,Pasi,English=after
Chechen=Aa'kharkho,Albanian=Katundar,English=peasant
Chechen=Samoo,Albanian=Shume,English=more
Chechen=Aagan,Albanian=Eker,English=wild
Chechen=Aaara Dalan,Albanian=Jashte Dal,English=Get out
Chechen=Aaz,Albanian=Ze,English=Voice
Chechen=Baar,Albanian=Arre,English=Nut
Chechen=Bekhka,Albanian=Borxh,English=Debt,Obligation
Chechen=Bil,Albanian=Fal,English=Sorry
Chechen=Buha,Albanian=Buf,English=Owl
Chechen=Cham,Albanian=Shijshem,English=Tasty
Chechen=Yalla,Walla,Albanian=Eja,English=Come here
Chechen=Chu,Albanian=Hyj,English=get in
Chechen=Daago,Albanian=Djeg,English=burn
Chechen=Dehndi,Albanian=Gjendhe,English=Cattle
Chechen=Dain,Albanian=Drite,English=light
Chechen=Daakhan,Albanian=Djendem,English=located
Chechen=Delqa,Albanian=Dreke,English=Lunch
Chechen=Dowgha,Albanian=Djeges,English=hot
Chechen=Duq,Albanian=Aq,English=So many
Chechen=Eskar,Albanian=Ushtri,English=Army
Chechen=Ghaala,Albanian=Kala,English=Castle
Chechen=Gaalat,Albanian=Gabim,English=Mistake
Chechen=Gharlima,Albanian=Ngrirje,English=Freezing
Chechen=Goola,Albanian=Gju,English=knee
Chechen=Khalkhar,Albanian=Kercej,English=dance
Chechen=Khan,Albanian=Kohe,English=Time
Chechen=Khasbesh,Albanian=Kopesht,English=Garden
Chechen=Kheeda,Albanian=Qetem,English=Cut
Chechen=Khena,Albanian=Kohe,English=weather
Chechen=Khila,Albanian=Qene,English=been
Chechen=Khilam,Albanian=Kam,English=have
Chechen=Kog,Albanian=Kembe,English=Leg,foot:nesvest::nesvest:

:jaj::jaj::jaj::jaj:

Добро, ај сега да ми кажиш кратко и јасно. Биди концизен.
Што докажа и покажа со овој пост.:toe:

Те молам!
 
Grammar of the Kabardian-Cherkess Language

Stress

Stress in Kabardian is feebly expiratory, fixed and mobile. The stress depends on the character of the word: whether it has an open or closed syllable. The following rules govern the stress patterns of Kabardian words:

1- If the word ends in a schwa э, e, the stress falls on the penultimate syllable, ex.: дадэ, dade grandpa; л'ашэ, lhashe lame, limping; дахэ, daxe beautiful; етхуанэ, yetxwane (ordinal numeral) fifth; лажьэ, lazche working; defect, blemish.

2- If the word ends in any vowel apart from the schwa э, e, or in the semi-vowel ј, iy, the stress falls on the last syllable, ex.: хьэмбылу, hembilu lung; г'уэжькуиј, ghwezchkwiy whirlwind; кIэфиј, ch'efiy whistle; балиј, baliy cherry.

3- In loan words (for the most part of Turkish and Arabic origin), which end in a schwa э, e, or ы, i, the stress falls on the ultimate syllable and acts significantly on the penultimate, ex.: мыхьэнэ, mihene meaning, significance; тэрэзэ, tereze balance; арэзы, arezi satisfied; к'амышы, qamishi lash, whip.

4- As a rule, words with closed syllables have the stress on the last syllable, ex.: джэдэшт, jedesch hen-coop; к'амыл, qamil reed, rush; х'ыбар, x'ibar news; дыжьын, dizchin silver; хьэпшып, hepship article, item; дэрбзэр, derbzer dressmaker, tailor.

5- Verbs in the past tense with the suffix а, a have the stress on the last syllable, ex.: к'экIуашт, qek'wasch he came; дылэжьашт, dilezchasch we worked; уеджашт, weijasch you (singular) studied.



6- Words adopted from Russian preserve their original stress patterns, ex.: к'эбыстэ, qebiste cabbage; лошкIэ, loshch'e spoon.



7- Case endings and the index of plurality хэ, xe, do not affect the original stress pattern of the word, ex.: унэ, wine house, унэр, winer; х'ыджэбз, x'ijebz girl, х'ыджэбзыр, x'ijebzir. With other suffixes the stress pattern changes as if these were integral parts of the words, ex.: штIалэ, sch'ale child, штIалаг'э, sch'alaghe childhood, youth; лIышхуэ, l'ishxwe big man, лIышхуаштэ, l'ishxwasche huge man.:kesa:

:pos2::pos2::pos2:

alo..SHQIPASSO..si gi prepoznavash li korenite na jazikot ti?
 
И со ова што сакаш да кажиш?

Објасни бе пиле...

Кој го пишувал тоа, како, кога, зошто...

Некој друг да го подржува тоа мислење...

Не гледам јас тука нешто освен куцано и куцано и куцано...

Демек оние шо јас ги постирав со автори, со права, со научни и генетски истражувани теории.. Кој ги еба...
 
Turkish loanwords in Albanian



aunt: alb. HALLË, TEZE, turk. HALA, TEYZE:tapp:

cause: alb. SEBEP, turk. SEBEP

chain: alb. ZINXHIR, turk. ZİNCİR

empty: alb. BOSH, turk. BOŞ

eyelash: alb. QERPIK, turk. KİRPİK

face alb. SURRAT, turk. SURAT:tapp:

:drk:father: alb. BABA, turk. BABA:pusk:EBATE ILIROT,NEMASH ZBOR NI ZA FATHER,PATHER,....

fire (alb. chimney): alb. OXHAK, turk. OCAK

orphan: alb. JETIM, turk. YETİM

rice: alb. PILAF, turk. PİLAV

scion: alb. EVLAT, turk. EVLÂT

sea: alb. DET, turk. DENİZ:pusk:EBATI POPAJOT MORNARSKI

seaman: alb. DETAR, turk. DENİZCİ:pusk:REPEAT OD POPAJ

sell: alb. SHES, SHIT, turk. SATIŞ

sole: alb. TABAN, turk. TABAN

:pos2:star: alb. :kesa:YLL, :drk:turk. :back:YILDIZ:pusk:ete ti gi YLLL

time: alb. VAKT, turk. VAKİT

uncle: alb. DAJË, turk. DAYI:pusk:

wave: alb. DALLGA, turk. DALGA:pusk:

window: alb. PENXHERE, turk. PENCERE
 
Еве кај се наоѓат официјално албанскиот јазик:

http://www.danshort.com/ie/iesatem.htm

Пробај симниго, демантирај го и побиј го ова...
Немаш Гз... И никој нема гз, затоа што е нож со две острици. И секако Кафказките Албанци, потеклото го наоѓаат кај Пелазгите, е античко кралство, и сега нормално испомешано... Не е тајна тоа... Не сме ние како нив, тие се како нас..
До тогаш, официјално ќе биде Прото ИЕ.

Turkish loanwords in Albanian



aunt: alb. HALLË, TEZE, turk. HALA, TEYZE:tapp:

cause: alb. SEBEP, turk. SEBEP

chain: alb. ZINXHIR, turk. ZİNCİR

empty: alb. BOSH, turk. BOŞ

eyelash: alb. QERPIK, turk. KİRPİK

face alb. SURRAT, turk. SURAT:tapp:

:drk:father: alb. BABA, turk. BABA:pusk:EBATE ILIROT,NEMASH ZBOR NI ZA FATHER,PATHER,....

fire (alb. chimney): alb. OXHAK, turk. OCAK

orphan: alb. JETIM, turk. YETİM

rice: alb. PILAF, turk. PİLAV

scion: alb. EVLAT, turk. EVLÂT

sea: alb. DET, turk. DENİZ:pusk:EBATI POPAJOT MORNARSKI

seaman: alb. DETAR, turk. DENİZCİ:pusk:REPEAT OD POPAJ

sell: alb. SHES, SHIT, turk. SATIŞ

sole: alb. TABAN, turk. TABAN

:pos2:star: alb. :kesa:YLL, :drk:turk. :back:YILDIZ:pusk:ete ti gi YLLL

time: alb. VAKT, turk. VAKİT

uncle: alb. DAJË, turk. DAYI:pusk:

wave: alb. DALLGA, turk. DALGA:pusk:

window: alb. PENXHERE, turk. PENCERE

Абе ќумбе кој нема турк зборови бре...
Хахахах, демек не знаеме ние тука... Хахаха ќе не лаже кјумбево просто... ХАхахахах... Ако де ...
 
:pos2:star: alb. :kesa:YLL, :drk:turk. :back:YILDIZ:pusk:ete ti gi YLLL
turski iljir....:helou:
 
Немало ПАТЕР збор... А Албанскиот јазик го држи коренот на Татко зборот.

АТ, ATDHE-Татковина, ама ти тоа не знаеш

Тоа што Италијанците ОД ПАТЕР доаѓаат на ПАПА, и тие мајката од Турциве крадат а?

Пилаф е Турски специјалитет од ориз. Го јадат сите, дури и вие славјаните.
Вакт, значи време, и тоа не го користат албанците туку користа КОХА....

НЕ користиме Сурат туку Ftyre...

Taban користите и вие Македонците

Синџир користите и вие Македонците
 
he..he...
kavkazki konjushar..
HERE DO WORDS YILDIZ (STAR), ALEV (FLAME), ALAZ / YALAZ (BLAZE), I�IN (RAY) AND I�IK (LIGTH) COME FROM?


Assoc. Prof. Dr. Fatma �ZKAN


ABSTRACT

There are a lot of words in Turkish which come from assumed verb stems that are related etymologically and semantically. One of these word is y�ld�z, on which the researches such as Armin Vambery, Besim Atalay, Talat Tekin, V.G. Egorov, E. V. Sevortyan, A. T. Kaydarov and T. Januzakov, have made some evaluations. Especially �inasi Tekin has stated that there migt be a connection between the word yal�n and y�ld�r�m. In addition to the comments of the above researchers, we suggest that the words y�ld�z, y�ld�r�m, ���k, ���n, alev, yal�m, yal�n, alaz/yalaz still existing in Turkey-Turkish also come from the same verb root -*ya. We tried to prove our claim by giving examples such as yaruk, ya�uk, yalangu/yalagu, yaltrak/yald�rak, yaktu, alaz/yalaz, yal�m, yalman which are mentioned in historic dialects of Turkish and ya��n, ye�in, ca��n/c�lt�z/y�lt�z/ulduz/yultuz, yaltr�m, which exist in contemporary Turkish dialects. All of this derivatives, coming from the words related to each other, mean '���k sa�mak, parlamak, ayd�nlatmak' which derived from the root ya-. Furthermore, in our article, considering the components -d�r/-d�z in the words 'y�ld�r�m' and y�ld�z, we tried to attract attention to r/z voice equality and considering the above words, we tried to shed light from another aspect on to the relationship of Altaic languages.


Key Words : the root of the verb *ya-; The etymological analysis of the words y�ld�z (star), ���k (light), ���n (ray), alev (flame), alaz/ya

YLL SHQIPTARSKIOT ILIJA?:pos2::pos2::pos2::pos2:
http://www.yesevi.edu.tr/bilig/biligEng/bilig27/Abstract27.8.htm
ARNAVUT...
 
Богот на морето во антиката се нарекува thetis лесно ме менува тоа и станува ДЕТИ..
Демек со доаѓање на турците не земале од тогашното староседелско население...
И се друго YLL е албански збор итн...

Пенџере не користиме туку Дритаре, а пенџере користите вие македонците.

Евлат не користиме албанците, туку Нип,... Бири им мое дете, нипи им внукот мој...

Не користиме бош, туку zbrazet, a vie koristite Bosh... Komshiite moj barem... Bosh e demek prazno... hjehehe

Абе ќумбенце, ќумбенце... Ми е мака бе, ме размрда малку... Ми е мака да постирам и преведувам...
Мада и не е тоа тема, и секако до сега 10 пати требаше да бидеш баниран од овој форум, ради непочитување на правила, ама ај... ќе те трпиме бе ќумбе, не си штетен, затоа што никој не ти верува...

Убаа мисија вечерава, береше информации за вечерава да прсниш... Ако ако, залечи душа тука... Ќе се преправам дека ќе ти верувам, да не ти пропадне трудот...:):pos2:

Inaku:drk:
 
Malku off topik

ARBAN
Möngke: Encyclopedia II - Mongol Empire – Organization
Mongol Empire - Military setup. Main article: Military advances of Genghis Khan The Mongol military organization was simple, but effective. The organization was based on an old tradition of the steppe, which was like today’s decimal system: the army was built upon a squad of ten, called an "arban"; ten "arbans" constituted a company of a hundred, called a "jaghun". Ten "jaghuns" made a regiment of a thousand – "mingghan". Ten "mingghans" would then constitute a regiment of ten thousand ("tumen"),
http://64.233.183.104/search?q=cach...com/mngke+arban+etymology&hl=en&ct=clnk&cd=10
Turkic etymology :
Middle Turkic: jarman- (Sangl.)
Turkmen: jarma«-
Khakassian: ‰arban-
Shor: ‰arban-
Oyrat: jarman- (Âåðá.)

http://64.233.183.104/search?q=cach...com/mngke+arban+etymology&hl=en&ct=clnk&cd=10


Semitic etymology :
Gurage: End. arb„n~n~„, Wol. arb„n~n~o, Msq. Sod. arban~n~„, Sel. arp†anno, Gog. arwan~n~„ 'hare' [LGur. 85].
http://ehl.santafe.edu/cgi-bin/resp...morpho=0&basename=/data/semham/semet&first=41

Mongolian etymology :
Written Mongolian: arban 1
Middle Mongolian: xarban (HY 43, SH), ḥarbān (IM), hărban (MA) 1
Khalkha: arav, arvan 1
Buriat: arba(n) 1
Kalmuck: arwṇ 1
Ordos: arwa 1
http://starling.rinet.ru/cgi-bin/response.cgi?root=config&morpho=0&basename=%5Cdata%5Calt%5Cmonget&first=121

Wondering
the army was built upon a squad of ten, called an "arban";
okou eventualnata moznost
za korenite na zborot Varvari ?
arb-an
an kako sufiks so mozno znacenje na -> belong to
arb kako koren za *b+ arb ~> barb -Barbar ?

Deka za vakvo nesto potkrepa bi mozelo da se najde vo posledicite od dejstvata na arban-ite kao del od nekogasnata mongolska armija ne bi trebalo nito da se pomisli deka moze da e sporno.
Inaku ona oficijalnoto
var-var
bar -bar pa uste i so grcko poteklo kako koren za zborot Varvari e mnogu lesno da se deargumentira od agol na nasata makedonska razboritost
Промена м -> б
мека inpf. mekati,blejati ( kao jagnje)
мекање n meketanje, blejanje ...
Мрмори inpf.->Брбори,мрмориш->брбориш,мрморење->брборење ,
мрморковци->брборковци..1
Мекање n *Бекање –> Блекање -> Блеење
промена м->в
Во српскиот
мрда –fig. врдати, шарати
мрдање- fig. врдање, шарање...2



Мрмориinpf.->Брбори,мрмориш->брбориш,мрморење->брборење ,
мрморковци->брборковци
Мрмори
Брбори
*Врвори –*Врври -варвари со значењето неразбирливи,како збор го има својот корен во македонскиот јазик и како глагол што изразува одредено дејство се класификува во истата група на глаголи што изразуваат исто дејство или поточно се работи за еден ист збор со своите девијативни форми.

Брбла 1- i p f. prattle ,chatter, jammer, babble, jabber
Брбла 2- f.inf. (и брбливица) chatter-box
Брблив – adj. chatty,loquacious,garrulous
Брбливко – m брбливка f.chatterbox, blabber, blabbermouth, jay, chatterer, jabberer, gasbag, natterer
______________________

1..Тодор Димитровски,Благоја Корубин,Трајко Стаматоски“Речник на македонскиот јазик со српско-хрватски толкувања’’,Скопје 1961.....стр.407.
2..Тодор Димитровски,Благоја Корубин,Трајко Стаматоски“Речник на македонскиот јазик со српско-хрватски толкувања’’,Скопје 1961.....стр.424-425.
 
Кажи му го тоа на Византискиот Хроничар Halkokondili-Халкокондил, кој кажува дека: "Овие јунаци што се викаат Арбани, се Македонски народ"...
 
Шизо друже
Имаме едно правило кај етимологијата
повеќе зборови со исто значење
и
ист збор со различни значења ,
Затоа и околу потерата по корењата на думите некој ќе напише дека е подобро да си затворен на пуст остров цел живот отколку да бараш за да откриваш можни потекла и можни значења :Бидејќи првото е многу полесно.
Во методологијата на компарација пак зборовните сличностите се секогаш најпрвиот пристап,што треба да се разработи Почнувајки од сопствениот си мајчин јазик,вракајки се наназад во времето,доколку сочувани пишани документи такво нешто ќе позволат, па најнакрај споредувајки го сопствениот јазик со околните му јазиците кои го опкружуваат и како и оние околу нив.
 

Kajgana Shop

Back
На врв Bottom