shutrak
opsenar
Kultot na lichnost e pojava koja nastanuva koga eden poedinec prestanuva da bide samo chovek i stanuva simbol.
Vo toj moment, realnata lichnost se gubi zad idealiziranata slika shto ja sozdavaat masite. Ne se slavi toa shto toj chovek navistina e, tuku toa shto drugite sakaat da go gledaat vo nego.
_Od filosofska gledna tochka, kultot na lichnost e znak na slabost vo kolektivnata svest._
Namesto kritichko mislenje, se javuva potreba od avtoritet; namesto dijalog, slepa vernost. Lichnosta stanuva izvor na vistina, moral i smisla, shto e opasno bidejki nitu eden poedinec ne e apsoluten.
Koga eden chovek se postavuva nad ideite, togash ideite prestanuvaat da bidat predmet na preispituvanje.
Toa e momentot koga razumot se povlekuva, a mitot ja prevzema ulogata na realnost. Filosofski gledano, ova e regresija _ vrakanje kon arhaichni formi na obozhavanje, kade shto mokjta se legitimizira preku slika, ne preku argument.
Kultot na lichnost opstanuva tamu kade shto postoi strav: strav od haos, od nesigurnost, od sloboda. Slobodata bara odgovornost, a kultot ja nudi iluzijata na red bez napor. Vo toj smisol, lichnosta ne e samo tiranin ili vodach tuku ogledalo na kolektivnata potreba da se izbegne sopstvenata odgovornost.
Na kraj, mozhe da se kazhe deka kultot na lichnost ne go unishtuva samo opstestvoto, tuku i samata lichnost shto e obozhavana. Bidejki koga chovek e postaven kako nepogreshliv, toj prestanuva da se razviva.
Filosofijata, pak, zapochinuva tokmu tamu kade shto nepogreshlivosta se doveduva vo prashanje.
Vo toj moment, realnata lichnost se gubi zad idealiziranata slika shto ja sozdavaat masite. Ne se slavi toa shto toj chovek navistina e, tuku toa shto drugite sakaat da go gledaat vo nego.
_Od filosofska gledna tochka, kultot na lichnost e znak na slabost vo kolektivnata svest._
Namesto kritichko mislenje, se javuva potreba od avtoritet; namesto dijalog, slepa vernost. Lichnosta stanuva izvor na vistina, moral i smisla, shto e opasno bidejki nitu eden poedinec ne e apsoluten.
Koga eden chovek se postavuva nad ideite, togash ideite prestanuvaat da bidat predmet na preispituvanje.
Toa e momentot koga razumot se povlekuva, a mitot ja prevzema ulogata na realnost. Filosofski gledano, ova e regresija _ vrakanje kon arhaichni formi na obozhavanje, kade shto mokjta se legitimizira preku slika, ne preku argument.
Kultot na lichnost opstanuva tamu kade shto postoi strav: strav od haos, od nesigurnost, od sloboda. Slobodata bara odgovornost, a kultot ja nudi iluzijata na red bez napor. Vo toj smisol, lichnosta ne e samo tiranin ili vodach tuku ogledalo na kolektivnata potreba da se izbegne sopstvenata odgovornost.
Na kraj, mozhe da se kazhe deka kultot na lichnost ne go unishtuva samo opstestvoto, tuku i samata lichnost shto e obozhavana. Bidejki koga chovek e postaven kako nepogreshliv, toj prestanuva da se razviva.
Filosofijata, pak, zapochinuva tokmu tamu kade shto nepogreshlivosta se doveduva vo prashanje.