Рускиот Фактор (Од Берлинскиот Конгрес до Балканските Војни)

Член од
29 октомври 2005
Мислења
26
Поени од реакции
1
Nema vrska koj i sto protezira, ami ima vrska koj i sto prifaka, na krajot na kraistata Stalin bese vo podobra polozba od Cercil na pregovorite za podelbata na sferite na vlijanija po svetot po Vtorata Svetska Vojna.
I koj e toj plan za obedinuvanje na Makedonija, jas znam samo za planot za obedinuvanje na Bugarija i Jugoslavija napusten od Bugarite poradi Stalin.
 
Член од
10 јуни 2005
Мислења
3.399
Поени од реакции
19
joci напиша:
Nema vrska koj i sto protezira, ami ima vrska koj i sto prifaka, na krajot na kraistata Stalin bese vo podobra polozba od Cercil na pregovorite za podelbata na sferite na vlijanija po svetot po Vtorata Svetska Vojna.
I koj e toj plan za obedinuvanje na Makedonija, jas znam samo za planot za obedinuvanje na Bugarija i Jugoslavija napusten od Bugarite poradi Stalin.
Планот се пушта веднаш по прекинот на односите помеѓу Југославија и Коминтерната. Проектот предвидува обединување на Македонија но не во рамките на Југославија, подржан е од страна на КПГ и БРП(к), но одбиен од страна на КПЈ.
Кпј ова отфрлање го објаснува со тоа што истакнува дека е тоа само перфидна игра на гореспоменатите фактори, која има за цел разнебитување на Југославија, и дури и сугерира на КПГ дека таа платформа е кобна за развојот на граѓанската војна...
 
Член од
29 октомври 2005
Мислења
26
Поени од реакции
1
Mozebi i bilo taka, ne znam, samo za kakva Makedonija se zboralo vo toj dokumentot za samostojna ili pak Makedonija vo nekoja balkanska (kon)federacija?
 
Член од
20 март 2005
Мислења
163
Поени од реакции
1
joci напиша:
Mozebi i bilo taka, ne znam, samo za kakva Makedonija se zboralo vo toj dokumentot za samostojna ili pak Makedonija vo nekoja balkanska (kon)federacija?
македонија во с'ставот на југославија
 
Член од
17 март 2005
Мислења
11.493
Поени од реакции
1.584
Ne samo vo sostavot na Jugoslavija ili pak posiroka Balkanska federacija, idejata za nezavisna makedonska drzava se zagovarala i po Prvata Svetska vojna od strana na SAD (Woodrow Wilson) i Italija, i po Vtorata vo San Francisco od strana na Roosevelt. I Stalin ja razmatral. Se smeta deka duri i Hitler ja dumal. Terminot t.e. politichkiot poim "Mazedonische Zustдnde" (macedonishe cushtende) "izgovoren lichno od Adolf Hitler za Makedoncite, oznacuva sostojba kaj eden narod (koj poradi propagandite koi deluvale vrz nego) ne znae vo chie ime se samoubiva i vo chie ime slavi. Sostojba, veli Hitler, bez strategija i nacionalna gordost, sostojba vo koja ne znae vo chie ime se ubiva, za chii celi ... sostojba koja ne smeeme da ja dozhivee nashata germanska nacija," spored Erich Maria Remarque.
 
Член од
7 мај 2005
Мислења
1.231
Поени од реакции
307
Imase nekolku dokumenti vo koi Uusite, otkoga definitivno zastanale na idejata da stvaraat golema Bugarija, a ja otkacile Srbija, im pomgale na Bugarite u asimilacijata vrz Makedoncite. Najdov eden tekst od Atanas Shopov (Ofejkov) koj opisuva kako ruskiot konzul vo Solun urgiral da se teraat povidnite Makedonci da se deklariraat kao Bugari zosto obicnite Makedonci ke go sledele nivniot primer.

"Predi godini, v samoto nachalo na bylgarskoto vzrazhdanie, togavashnii ruskii konzul v Solun ugovarial Lazarovci, kakto i Robevci v Bitolia, da ne kriat narodnosta si, a da minuvat za Bylgare, zastoto, kato bogati i vlijatelni hora, prostoto naselenie tiah gleda i tiah sledva..."

("Materiiali za bylgarskoto vyzrazhdanie v Makedoniia", Sofija, 1885, str. 441)
.
 
Последно уредено од модератор:

ink

Член од
19 август 2005
Мислења
144
Поени од реакции
0
Неразбирам какво искате да кажете,че Русија е имала план за с'здаване на македонско кнјажество ли?Това е смешно!След освобождението на Б'лгарија се с'здава Санстефанска Б'лгарија,којато обхвашта регионите населени предимно с б'лгари.Но под натиска на Англија ,Франција,Австро-Унгарија и Турција разбира се свиква Берлинскија конгрес и се решава Б'лгарија дја б'де разделена на малки парченца.А зашто?Ами просто никој неиска силна и моштна д'ржава којато да се нарежда до великите сили в Европа.В Берлин Русија неможе да се с'противлјава заштото е изтоштена от војната с Турија и това е истината.Просто Б'лгарија става пот'рпевша на ненавист,страх и лобиране(от страна на С'рбија),на в'преки разделјането две големи части от Б'лгарија се с'единјават.П'рво е било поискано от Русија с'гласие за това дејствие.След като се обевјава с'единението С'рбија обевјава војна на Б'лгарија и в този момент Русија изтеглја своите генерали от Б'лгарија и б'лгарската армија нјама главнокомандвашти,но в'преки това победата е факт и Австро-Унгарија накара Б'лгарија дја спре.п'тја на б'лгарските војски беше чист до Белград.
Така,че Русија винаги е подкрепјала на балканите само една д'ржава и това е Б'лгарија.
 
Член од
17 март 2005
Мислења
11.493
Поени од реакции
1.584
Неразбирам какво искате да кажете,че Русија е имала план за с'здаване на македонско кнјажество ли?Това е смешно!
Fakt e deka Ministerot za nadvoreshni raboti na Rusija, Janis Kapodistrija, javno se zalaga za vospostavuvanje na nezavisna makedonska drzava! Imperijalna Rusija istovrenmeno go poddrzuva sozdavanjeto grcka drzava.

Megjutoa vo oktomvri 1829 godina, na sostanok pod vodstvo na ruskiot Car Nikola I, reseno e deka e vo najdobar interes na Rusija da se zacuva celovitosta na Otomanskata Imperija.

Interesno e deka na toj sostanokot na ruskoto vodstvo za strategijata na Rusija, vodacite ja razgledalo opcijata da se rasturi Otomanskata Imperija i vo toj kontekst i predlogot na togasniot grcki nacionalen aktivist - Kapodristrija.

Predlogot na Kapodistrija, spored koj Makedonija bi bila nezavisna drzava, mu go predal na Car Nikola I ruskioit minister za nadvoresni raboti - Dashkov. Predlogovt vklucuval sozdavanje pet drzavi na Balkanot:

1. Dakija - koja bi se sostoela od teritoriite na denesna Moldavija i Vlahija;
2. Srbija - segasna Srbija plus teritorii na denesna Bugarija i Bosna;
3. Makedonija - celokupnata teritorija na "Rumelija" zaedno so ostrovite vo Egejsko more t.e. etnicko-geografska Makedonija so delovi od denesna Bugarija, Trakija i Tesalija;
4. Epir - koj se sostoi od delovi od teritorrite na denesna dolna i gorna Albanija;
5. Grcija - narecena "Teritorija na Helenite" koja bi se sostoela od teritoriite juzno od rekata Pena vo Tesalija vkl. go gradot Arta i celokupnite arhipelazi.


(Blaze Ristovski ”Istorija na Makedonskata Nacija”, MANU Skopje, 1999, str. 10.)

Od grckiot predlog gledame deka nacionalno-svesnite Grci ja smetale Tesalija kako najseveren del od grckite teritorii. Epir ne go smetale za del od tie teritorii, a Bugarija ne ni bila smetana za drzava.

Rusite go uvazuvale mislenjeto na Kapodistrija bidejkji toj bil ruski grof i prethodno sluzel kako Sekretar za nadvoresni raboti vo Rusija. Potoa bil izbran za shef na novoformiranoto grcko Narodno Sobranie, a potoa za prv precedatel na nezavisna Grcija.
 
Член од
17 март 2005
Мислења
11.493
Поени од реакции
1.584
Ruskite vodaci se sretnale uste ednas na koj sostanok bil razgledan predlogot na ruskiot grof so karakteristicno ime - Bulgari! Ruskiot predlog go poddrzuval sozdavanjeto na slednive drzavi:

1. Grcija (so arhipelazite, Samos i Krit);
2. Makedonija (vkl ja severna Albanija, del od Trakija se do rekata Marica);
3. Srbija (vkl. ja cela Bosna) za koja bilo postaveno prasanjeto da stane protektorat na Golemite Sili;
4. Teritoriite na Moldavija, Vlahija i Bugarija kako EDNA DRZAVA koja kje bide protektorat na Rusija.


Gledame deka Makedonija vo dvata predloga e predlozena za nezavisna drzava, Srbija barem vo eden predlog e protektorat, a Bugarija ni e spomanta ili pak e spomnata kako del od Srbija, Romanija i Rusija.
 

ink

Член од
19 август 2005
Мислења
144
Поени од реакции
0
Тука сте в п'лна грешка.Русија е имала интерес на Балканите и то точно само и единственно к'м Б'лгарија.Нека да си кажем правичката,че за с'рбија д'ржат Франција и Австро-Унгарија,за Г'рција-Франција и Великобританија,Турција е сама,а Б'лгарија-Русија.Нека да не забравјаме,че в започването на Руско-турската војна се води под наслов да освободим б'лгарите от османско робство.Затова руските војски се насочват и кам Балканите да нападат а не през другата част от Черно море.Руска цел е да освободјат б'лгарите и след това те да имат власт над Б'лгарија,заштото от крај врими си знае,че Б'лгарија е на важен и стратигически п'т.Затова днес Б'лгарија е и стратигически партн'ор на НАТО и затова ште има военни бази тук.Руија винаги е лобирала за Б'лгарија.
 
Член од
7 мај 2005
Мислења
1.231
Поени од реакции
307
Ko sho ti e ubavo objasneto pogore, Rusija togas imala interes da ja zadrzi celovitosta na Otomanskata Imperija. Koga resila deka toa veke ne e u nejzin interes, resila da igra na vospostavuvanje kvazi-drzhava Srbija, a posle i kvazi Bugarija. No fakt e deka pred toa seriozno razgleduvala opcii za vospostavuvanje nezavisni balkanski drzavi (u koi nigde nemalo Bugarija, a sekogas figurirala Makedonija).

Ne e nevazno da se kaze deka posle Krimskata vojna u 1856 Rusija ja gubi juzna Besarabija so Pariskiot miroven dogovor. So ovoj dogovor, Zapadnite zemji dobile pravo da gi stitat hristijanite u Otomanskata imperija. Do togas Rusija ja imala taa titula "zastitnik" na hristijanite koja ja dobila so Mirovniot dogovorot od Kuchuk kainardzi skoro eden vek porano (1774 god.) Use togas u 1870tite godini nastanala balkanska kriza i moznost za evropska vojna.

Znaci pred da dojde diskusijata na Car Nikolas II za Balkanot vo 19 vek i za drzava Makedonija, celta na Rusija za vreme na prethodnot car, Aleksandar II, bila da se promeni Pariskiot miroven dogovor za Rusija da dobie pristap na Crnoto More. Tuka se isprepletuvaat kontra-interesite na Velika Britanija i Avstrija - i ete zoso Rusija e primorana da odi na ocpija Golema Srbija i/ili Bugarija.
 

aco

Член од
30 октомври 2005
Мислења
14
Поени од реакции
0
A Be Druze! Koga e osnovano VMRO toa vo svoite dokumenti i statii na dejcite na VMRO se povikuva na clenovite od Berlinskiot dogovor za sozdavanje samostojna i nezavisna Makedonija!VMRO od toa vreme nedvosmisleno vo site dokumenti i statii od site negovi vodaci i revolucioneri povikuva na zapadnite golemi sili da sozdadat samostojna nezavisna Drzava Makedonija duri i so nekoj zapaden princ koj ke bide kral na Makedonija!Ne li razbiras Ink deka TIE sakale po sekoja cena da se sozdade nezavisna drzava! Zemi procitaj nesto drugo von ona sto vi go davaat tamu koe e tolku izvakano, a ti samo da go goltnes!
 
Член од
17 март 2005
Мислења
11.493
Поени од реакции
1.584
Тука сте в п'лна грешка. Русија е имала интерес на Балканите и то точно само и единственно к'м Б'лгарија. Нека да си кажем правичката,че за с'рбија д'ржат Франција и Австро-Унгарија,за Г'рција-Франција и Великобританија,Турција е сама,а Б'лгарија-Русија. Нека да не забравјаме,че в започването на Руско-турската војна се води под наслов да освободим б'лгарите от османско робство. Затова руските војски се насочват и кам Балканите да нападат а не през другата част от Черно море.Руска цел е да освободјат б'лгарите и след това те да имат власт над Б'лгарија,заштото от крај врими си знае,че Б'лгарија е на важен и стратигически п'т. Затова днес Б'лгарија е и стратигически партн'ор на НАТО и затова ште има военни бази тук.Руија винаги е лобирала за Б'лгарија.
Nikoj ne ja negira strateskata pozicija na Bugarija. No, kako sto rekol Bizmark, koj ja kontrolira Vardarskata dolina t.e Makedonija, toj go kontrolira Balkanot. Shodno, otkako Rusija vekje odlucila da igra na kartata sozdavanje golema ("Sanstefanska") Bugarija, Makedonija vleguva vo ruskite planovi preku prizmata na Bugarija. Problemot bil kako? Ruskite vodaci znaele za moznosta za makedonska drzavnost, no i za nastanatite komplikaci na Balkanot, na turksiot i odnosot na ostanatite pretendenti sprema Makedonija. Shodno vaka pocnale da deluvaat preku svojata mreze megju Bugarite. Ova e izvadok od tajnata ruska arhiva za ustrojstvo i upravuvanje na Balkanskite oblasti od 1878 godina:

"Грофот Шувалов моли да се донесат сите потребни мерки за смирување на Македонија. Заради тоа би било пожелно да се испратат таму опитни агенти, да им се објави на Македонците од името на Владетелот Император дека Неговото Величество се грижи за нивната судбина, еднакви како и за другите Словени, и дека ќе им биде дадена таква иста слобода како на Бугарите, сега веќе ослободени.

Решавањето на Македонското прашање за нас се покажа многу тешко и избрзано. Ние сме должни во однос на Македонија да дејствуваме во согласност со цариградскиот престол, бидејќи опитот ни покажа, за жал тоа мора да се увиди, дека во Босна и Херцеговина ние работевме исклучиво во корист на Австро-Унгарија. Ако во Македонија, во дадено време, настанат некакви нереди или револуција, не е можно да се смета дека големите држави, особено Англија и Италија, заемно ќе се согласат на конечно присоединување на таа провинција кон Австро-Унгарија и со тоа не вовлечат и нас во сериозен судир."


(Dokumenti iz sekretnite arhivi na Ruskoto pravitelstvo. Sofia 1893, str. 11-12).
 
Член од
7 мај 2005
Мислења
1.231
Поени од реакции
307
aco напиша:
A Be Druze! Koga e osnovano VMRO toa vo svoite dokumenti i statii na dejcite na VMRO se povikuva na clenovite od Berlinskiot dogovor za sozdavanje samostojna i nezavisna Makedonija!VMRO od toa vreme nedvosmisleno vo site dokumenti i statii od site negovi vodaci i revolucioneri povikuva na zapadnite golemi sili da sozdadat samostojna nezavisna Drzava Makedonija duri i so nekoj zapaden princ koj ke bide kral na Makedonija!Ne li razbiras Ink deka TIE sakale po sekoja cena da se sozdade nezavisna drzava! Zemi procitaj nesto drugo von ona sto vi go davaat tamu koe e tolku izvakano, a ti samo da go goltnes!
Aco, tocno e toa, no podocna zaradi iskomplliciranata situacija po podelbata na Makedonija se razmislue i za balkanska konfederacija kako najoptimalno resenie (jasno, na ednakva noga so drugite). Prvo za edna federalna Jugoslavija se mislelo deka e slicno kako ruskiot imperijalizam pokrien pod plastot na "slovenstvoto" i ne e dobra za nas! A zailsenata Jugoslavija trebalo da pokirva teritorija od Trst do Varna i Solun!!! No zaradi nacionalnite antagonizmi, edna Balkanska konfederacija se mislelo bi gi resila problemite na jugoslavenskata federacija. Vidi kakva bila smetkata za obedinuvanje na Makedonija vo takva Balkanska konfederacija:

"Идеjата за една jугословенска федерациjа си го проби патот низ многу умови и се стави на jасно разгледување ..... Погледнато пошироко и особено од гледна точка на македонските интереси, ќе се види дека оваа идеjа по своjата политичка ниjанса малку се разликува од умерената идеjа на рускиот панславизам што сакаше да го спрегне словенството во руската империjалистичка кола, тогаш кога под не зините тргала стенкаше прегазената Полска.

.....Што би претставувала всушност една федерирана Jугославиjа со граници Трст-Варна-Солун? За Македонците таа не е прифатлива и дека наjдобрата и спасителна за нас парола може да биде само братството на народностите што инстинктивно беше го доловила уште на времето Bнатреш. макед. револ. организациjа.

..... Бидеjки Македониjа е теренот кадешто се натпреваруваат балканските држави, само помирувањето на македонските народности е оноj фактор, што ќе ги отстрани и балканските конфликти. Ете зошто, тргнуваjќи од таа основа, ние не можеме да отидеме другаде, освен при идеjата за балканска федерациjа. Таа форма на групирање не оди врз агресивните интереси на една држава против друга, туку оди:

1). врз помирувањето на народностите во Македониjа и врз неjзиното оспособување како политичка единица,
2). врз општата трговско-економска соработка на балканските држави,
3). врз отстранувањето на расниот антагонизам помегју отделните држави и соседи.

Таквата групировка би била и гаранциjа за европскиот мир и опора против секаквите посегања од големите сили. И тогаш на Балканот фактички не би имало граници, и Софиjа, Солун, Букурешт, Цариград, Белград и Атина би се дополнувале економски, културно, воено и политички, даваjќи и можност на секоjа нациjа да цвета во мир и благосостоjба. Тогаш и прашањето за управата на Македониjа, коешто ги плаши мнозина заради народносната физиономиjа, би било всушност едно обично прашање од административна природа.

Меѓутоа, оние што мечтаат за една федерирана Jугославиjа се прави само во еден поглед: денес за денес, поради народносните борби во денешната Jугославиjа, неjзиното федерирање може да биде една етапа кон општата балканска конфедерациjа, така што и автономизирањето на српска Македониjа може да биде она jадро околу коешто ќе се групира грчка и бугарска Македониjа.

Вака обjаснето прашањето, наоѓа оправдување соработката меѓу Македонците и Хрватите за федерирањето на Jугославиjа, како и за желбата на Хрватска во таа федерациjа да влезе засега и Бугариjа. Но еднаш направеното обособување на Македониjа, макар и постигнато делумно, еднаш направената прва стапка кон федерирањето, отстранувањето на конфликтите околу Македониjа и од страна на Грциjа и Турциjа, целосното обособување на Македониjа, како и смирувањето на целиот Балкан, ќе доjде само со една Балканска конфедерациjа, во коjа Македониjа ќе го има своите централно економско-културно место. Таа конфедерациjа нема да содржи ниеден од недостатоците на jугословенската таква, зошто ќе им носи мир и благосостоjба на сите околни соседи, па следствено и на деловите што jа составуваат. Македонското дело е повикано да биде главниот пионер на таа конфедерациjа."


"јуугославјанска или Балкaн. Федерација?", в. "Илинден'", III, 23, 26.VIII. 1924, стр. 1.
 
Последно уредено од модератор:
Член од
17 март 2005
Мислења
11.493
Поени од реакции
1.584
Mislam deka toa sto go citiras doagja vednas po ubistvoto na Stamboliski, odnosno po Nishkata spogodba megju Srbite i Bugarite za status kvo vo Makedonija. Togas vo fiokata na Stamboiliski e najden "Nacrt Ustava za Veliko Jugoslovensko Carstvo" sto pokraj podredenata polozba na Makedonija gi isklucuval Hrvatite i Slovencite (vidi vo: "Ko da ih razume!", "Novi List" II, 403, Beograd, 12. VII. 1924, str. 3)

Megjutoa, celovo ova vreme ima pobaruvanje za nezavisnost an Makedonija. Eve eden izvadok od 1928 godina za potrebata za agitacija za nezavisnosta:

"Samo Bosansko-hercegovskoto vostanie od 1876 godina i Makedonskata 20-godishna herojska borba so Turcite, vo koja najvazhen moment e Ilindenskoto vostanie, ne gi dadoa nuzhnite i ocekuvani rezultati i go smeni edniot tugj rezhim so drug: za Bosna i Hercegovina truskiot so avrsto-ungarski, a za Makedonija - turksiot so srpski, grcki i bugarski rezim.

.....Zalisani vo borbata protiv Turskata imperija i nejzinite balkanski sojuznici, nie go ostavivme recisi napolno bez vnimanie evropskoto opstestveno mnenie i recisi nikakva agitacija vo polza na nezavisnosta na Makedonija nemase mesto vo evropskiot pechat....[dodeka neprijatelite] ne propushtaa sluchaj da ne klevetat i usno so pomoshta na svojata diplomatija pred pretstavnicite na evropskite drzavi i pismeno preku klevetnicki soopshtenija vo svojot i vo tugjiot pechat.

.....Srbite, Grcite i Bugarite kako turski robovi, go zasluzhuvaa sozhaluvanjeto i simpatiite na Evropa sto i im pomogna da se oslobodat i da si obrazuvaat nacoinalni drzhavi. Megjutoa so toa namesto mir i srekja na Balkanskiot Poluostrov zapocnaa intrigi, dinasticki revolucii, vnatresni borbi, nadvoresni intrigi i sopernistva, koesto predizvikuvase edna odvratnost kaj Evropejcite.

I Evropejcite resija deka e dosta vekje sozdavanje novi balkanski drzhavichki, kako ognista na anarhija i intrigi. Znaci, nie eden vid bevme zadocnile so naseto vostanie.

.....Od toa stanuva napolno jasno deka glavnata zadacha na nasheto osloboditelno delo e da ja spechalime doverbata i simpatiite na evropskata javnost i pred se onaa na sonarodnicite na Bajron i Gledston. A toa e napolno vozmozhno, dosta e da s eobrne pogolemo vnimanie na nadvoreshnata strana na makeodnskoto prasanje, da se sozdade pogolema literatura okolu nego, da se najde dostap vo povekje evropski redakcii, da se pretstavuva Makedonija od povekje svoi lugje vo stranstvo, pechatot i zborot -- ete gi najgolemite sovremeni bombi sto ne treba da se ignoriraat."

("Zosto robuvame", v. "Pirin", I, 5. 11. 1928, str. 1).
 

Kajgana Shop

На врв Bottom